ho Ivana medzi najlepších.
„V tých časoch sme boli dobrá partia. Tréning sme brali vyslovene ako zábavu. V našom družstve boli osobnosti ako Maroš Ščerbík, ktorý svojho času zabehol hladkých 400 metrov za 48,08 s,“ spomína Ivan Doroš.
Veľkou výhodou bol vtedajší systém stredísk športovej mládeže. Do roku 1989 ho mohlo využívať množstvo nadaných športovcov. Bardejovčania neboli žiadnou výnimkou. Dvojnásobné víťazstvo na majstrovstvách Československa stredných škôl rozhodne dokumentovalo skvelú prácu. Ivan sa presadzoval atletickou všestrannosťou. Či diaľka, alebo výška, v hociktorej disciplíne vedel získať cenný kov. Po siedmich rokoch spolupráce s Jurajom Ščerbíkom začal Ivan Doroš študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Štúdium v Bratislave pravdepodobne stojí za tým, že ho to neskôr zavialo na Oravu. Nebolo to však také ľahké. Zaujímali sa o neho aj českí tréneri. Trvalo dlho, kým sa rozhodol opustiť Bratislavu. Po športovej stránke možno urobil chybu, pretože patril do silnej generácie atlétov ako sú Róber Změlík či Tomáš Dvořák. Keď spomíname tieto veličiny svetového desaťboja, je zaujímavé, že rok pred Ivanom Dorošom v desaťboji dorastu v Československu zvíťazil R. Změlík, o rok neskôr sa stal víťazom T. Dvořák. Už vtedy sa vedelo, že okrem Igora Kováča vyrastá na Slovensku ďalší drahokam.
Cesty osudu sú nevyspytateľné, a športové zvlášť. Bratislavská fakulta sa stala Ivanovi „osudná“. Pod trénerskou taktovkou Eugena Lacza sa postupne zlepšoval. Výborným konzultantom mu bol Pavol Glesk, ktorý má na svedomí bronzovú medailu Evy Šuranovej v skoku do diaľky z OH v Mníchove 1972. Stojí aj za rovnými 11 sekundami manželky Evy v stometrovom šprinte. „P. Glesk bol v prvom rade absolútne znalý človek. Presne vedel, čo je pre koho dôležité a na čo nemá brať prílišný ohľad. Jeho tréningové metódy boli čerpané z rozhovorov s najlepšími trénermi tej doby,“ dodáva I. Doroš.
Bardejovčan sa v tých časoch špecializoval na 400 metrov prekážok. Udržať 14-krokový rytmus nie je žiadna sranda, pritom však treba tiež šprintovať a ešte aj zdolávať prekážky. Na záverečných sto metroch máte pocit, že vám odrazovú nohu zasiahli kladivom. Najlepší Ivanov výkon 51,94 treba brať s úctou. Na škole Ivan Doroš spoznal Soňu Dzurekovú, rodáčku z Námestova. Študovala kombináciu telesnej výchovy a angličtiny. Najväčšou kombináciou Soninho života však bolo zblíženie sa s Ivanom. Potom už cesta na Oravu pre východniara nebola ďaleká. Po päťročnom štúdiu telesnej výchovy a zemepisu si Ivan stihol urobiť doktorát. V roku 1995 nastúpil na základnú vojenskú službu do Dukly Banská Bystrica. Opäť výborná partia skvelých atlétov bola zárukou Ivanovho rastu. Na vojenčine si „odkrútil“ pol roka, čo z hľadiska absolvovania celej sezóny nebolo ideálne. Možnosť trénovať s vtedajšími hviezdami ako Igor Kováč, Štefan Balošák či Jozef Kucej mal len málokto. „Tréneri si všimli, že mám veľký zmysel pre rytmus. Preto som často behal intervalové tréningy so Štefanom Balošákom. Keď sa povedalo, že 300 metrov pôjdeme za určitý čas, nerobilo mi problém ho dodržať. Štefan sa v tých časoch pripravoval na olympiádu do Atlanty. Som rád, že som mu mohol robiť sparingpartnera.“
Po vojne sa Ivan usadil v Námestove. Začal pracovať na námestovskom gymnáziu. Venoval sa basketbalu, kde využíval skvelé odrazové schopnosti. Pomaly však začal „privoniavať“ k trénerskému chlebíčku. Po piatich rokoch (2000) sa naposledy vracia k pretekaniu - atletike. Sezóna 2000 bola vzhľadom na dosiahnuté výsledky najplodnejšia. Zvíťazil na majstrovstvách Slovenska na 110 metrov prekážok a bol súčasťou záchrany Slovenska v rámci Európskeho pohára družstiev v Budapešti. Slováci v tom čase za sebou zanechali Holanďanov, Srbov, Chorvátov.
Orava mu však prirástla k srdcu a pribúdajúce roky nezastavíš. Medzičasom sa mu narodili dvaja synovia, Ivan a Martin. Čo sa týka atletiky, Ivanovi Dorošovi sa podarilo výborným spôsobom angažovať mladého Jána Murína. „S takým talentom, aký mal Ján Murín, stačilo trénovať 3-krát v týždni. Postupne sme z neho vykresali reprezentanta. Už v šestnástich bežal 2000 m prekážok za 6:16 s. Chybou bolo, že išiel študovať na školu, ktorá nie je zameraná na šport,“ tvrdí Ivan Doroš.
Trénerské ambície Ivana Doroša sú späté s futbalom. Ešte počas 5-ročnej atletickej pauzy chodil hrať za Vavrečku. Dnes za ňu hrá jeho starší syn Ivan. Neskôr prišla ponuka zo strany šéfa námestovského futbalu Ignáca Hrkeľa na zimnú prípravu mužov. Tréningové metódy skúseného reprezentanta, samozrejme, zabrali. Momentálne sa Ivan Doroš venuje mladším žiakom Námestova, kde sa spoločne s Miroslavom Ratičákom a Jurajom Kurtulíkom snažia vytvoriť silnú a kvalitatívne dobrú základňu mládežníckych celkov.
Vizitka
Meno a priezvisko:
Ivan Doroš
Dátum narodenia:
9. októbra 1970
Šport: atletika
Úspechy: majster Československa - 110 m prekážok, desaťboj, niekoľkonásobný majster Slovenska v žiakoch, dorastencoch aj mužoch vo viacerých disciplínach
Na majstrovstvách socialistických krajín mládeže získal 6. miesto. Zúčastnil sa 6-krát európskeho pohára družstiev, odkiaľ si priniesol 5 medailí. Na európskych hrách školských pracovníkov zvíťazil trikrát.
Autor: tb