roku 1958. Súbor založila Katarína Hrašková, ktorá ho viedla spolu s terajším vedúcim Jaroslavom Zápotočným. Ich prvým nacvičeným programom bola žaškovská svadba. Súbor postupne nadobudol zhruba 30-člennú základňu. Z trnkárskeho zoskupenia vzišla aj Mária Langová, ktorá sa v roku 1998 rozhodla založiť detský folklórny súbor Trnkárik. Mladá generácia tak prirodzene nadväzuje na folklórnu činnosť svojich starších predchodcov. „Vyrastala som na folklóre a vždy som chcela v tejto oblasti pracovať aj s deťmi,“ vysvetľuje svoju iniciatívu Mária. Trnkárik pôsobí pri miestnej základnej škole ako záujmový krúžok. Keďže je oň zo strany detí obrovský záujem, musí byť rozdelený na dve menšie skupiny. Takzvaný Veľký Trnkárik navštevuje 30 žiakov tretieho až siedmeho ročníka. Malý Trnkárik tvoria zhruba dvadsiati prváci a druháci. Všetkých pritom vedie jediná žena – Mária. Je vedúcou hudby, choreografkou, učiteľkou a manažérkou v jednej osobe. „Okrem mňa sa tomu nechce nikto venovať.“
V repertoári Trnkárika nájdete takmer výlučne piesne zo Žaškova. Tanečné prvky si musí prepožičiavať i z iných oblastí, keďže tradičné žaškovské tance sú pomerne jednoduché. „Na súťažiach porota oceňuje, keď súbor prezentuje vlastný, domáci repertoár. Deti majú oblečené aj žaškovské kroje. Dievčenské vestičky, ktoré sa u nás volali brusleky, sú ešte pôvodné. Pochádzajú od starých ženičiek. Sukne musíme kupovať,“ hovorí vedúca detského súboru. Tak ako u iných detských súborov, i v prípade Trnárika platí, že záujem o pôsobenie v ňom majú hlavne dievčatá. Len máloktorá však pri spievaní a tancovaní vydrží do dospelého veku. „Akonáhle príde puberta, odchádzajú dievčatá aj chlapci. Bohužiaľ, je to vždy v období, kedy sú na tom technicky najlepšie. Vycibrím si ich, no v súbore dlhšie nevydržia.“ Napriek tejto skutočnosti záujem o činnosť v súbore neklesá. Pravidelne na začiatku školského roka sa práve folklórny krúžok naplní záujemcami ako prvý. Trnkárik prichádza každoročne s dvomi až tromi novými programami, s ktorými vystupuje na rôznych podujatiach a súťažiach. Známe sú jeho žaškovské rozkazovačky, či pásmo o práčkach. „Nemyslím si, že folklór v obci tak skoro zanikne. Aj keď už nechodíme na také množstvo festivalov a vystúpení ako v časoch môjho detstva, myslím si, že účinkovanie v súbore deťom stále dáva nové skúsenosti, nezabudnuteľné zážitky a momenty, na ktoré budú spomínať do konca svojho života,“ dodáva Mária Langová.
