hruba 70 výprav a ciest. Precestoval všetky svetové kontinenty. Jeho dcéra Táňa Keleová – Vasilková sa u čitateľskej verejnosti preslávila svojimi románmi.
Ako ste sa dostali k cestovaniu?
V súvislosti s pohybom v prírode ma veľmi ovplyvnil môj otec. Naučil ma lyžovať, chodievali sme spolu na turistiku a začal som sa venovať aj horolezectvu. Neskôr som vyštudoval geografiu. Všetky tieto danosti ma viedli k tomu, že som začal cestovať.
Je cestovanie vaším povolaním či skôr koníčkom?
Systematicky cestujem od roku 1971. Odvtedy podstatnú časť svojej energie venujem cestovaniu. Celý život som však bol učiteľ a vedecký pracovník na akadémii vied.
Cestujete sám alebo viacerí?
Sám len veľmi zriedkavo. A to s kým a s koľkými závisí od cieľa cesty. Na ceste okolo sveta sme boli napríklad len dvaja, lebo sme vedeli naplniť ciele aj v takom malom počte. Na výprave na najvyšší vrch našej planéty sme však už boli 16 horolezci a 5 vedci.
Čo je lepšie?
Cestovať s niekým. Keď človek cestuje sám, je vystavený väčšiemu riziku a nebezpečenstvu. Skupina sa lepšie prebije. Ideálna je troj až päť-členná.
Ktorá krajina okrem Slovenska by svojím rázom či charakterom ešte vyhovovala Slovákom?
Južný ostrov Nového Zélandu. Ľudia sú tam rovnako spätí s vrchmi a venujú sa vo veľkom pastierstvu.
Na ktorú výpravu najradšej spomínate?
Najlepšie sa spomína na tie výpravy, kde sa stretla dobrá partia a nič mimoriadne sa nestalo. Nie vždy sa totiž vrátime všetci zdraví, či dokonca živí. Ja spomínam rád na výpravu do centrálnej Sahary v roku 1973.
Ktorá krajina vám najviac učarovala?
Veľmi sa mi páči Ekvádor. V tejto krajine sú akoby zakonzervované všetky typy krajín, ktoré sú v Južnej Amerike. V štátnom území Ekvádoru je Amazónia, sú tam Andy, náhorné plošiny, vysoké sopky a aj pobrežie Galapágy.
Kam by ste sa už naopak nikdy nevrátili?
Veľmi monotónna je oblasť severného pólu. Na krajnom severe už niet ani živočíchov. Žijú len v Arktíde, pokiaľ siahajú ostrovy. Ostatných 900 kilometrov nie je nič. Život v mori, ale ten my nevidíme, keďže hladina mora je zamrznutá.
Akú najnebezpečnejšiu výpravu ste podnikli?
Myslím si, že najnebezpečnejšia výprava bola na Mont Everest v roku 1984. Mne osobne šlo o život pri plavbe na Robinsonov ostrov. Loď, ktorá nás tam mala dopraviť, sa začala potápať, a len zázrakom sme sa zachránili. Nerád tiež spomínam na stretnutie s ľadovým medveďom v Arktíde.
Z čoho financujete svoje cesty?
Mám viacero zdrojov. Jednak sú to vlastne zarobené peniaze, potom sponzori a reklamy. Párkrát sa mi stalo, že ma podporilo nejaké ministerstvo.
Máte ešte nejaký nesplnený cestovateľský sen?
Je ich ešte veľmi veľa. Rád by som sa napríklad preplavil na jednoduchej plachetnici z Kamčatky ku Macau po trase, ktorú kedysi absolvoval Móric Beňovský.
Kam plánujete vycestovať v najbližších mesiacoch?
V apríli odlietam do Spojených štátov, v júni idem na Island a v jeseni znova do Polynézie.
Autor: aš
