Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
ČI BY NÁM VŠETKÝM PREDSA LEN NEBOLO LEPŠIE NIEKDE NA LÚKE, PRI OVCIACH, S FUJAROU A MOBILOM V RUKE? – PÝTA SA JAROSLAV KLUS

Máme takú kultúru, na akú sme zrelí

Jaroslav Klus (36) sa narodil v Čadci, ale od roku 1996 učí na prvom stupni Základnej školy v Oravskom Veselom. Venuje sa básnickej, prozaickej a dramatickej tvorbe. Za svoje práce získal viaceré ocenenia na rozličných literárnych i divadelných súťažiach.


V roku 2004 mu vyšla zbierka básní s názvom Dejiny postele. V roku 1998 sa zúčastnil Moravského festivalu poézie vo Valašskom Medziříčí a minulý rok európskeho festivalu poézie, divadla a hudby v Banskej Štiavnici. Na tento festival je pozvaný aj tohto roku.
Ako sa žije učiteľovi, spisovateľovi a divadelníkovi v Oravskom Veselom? Necítite sa tam izolovaný?
Izolovaný sa necítim, skôr osamotený. Keďže som sa tu prisťahoval z iného regiónu, žijem takpovediac hydroponickým spôsobom života, bez zapustených koreňov. Samota má ale jednu veľkú výhodu: človek počuje vlastnú hlavu.
S divadlom ste skončili? V poslednom čase o divadle v Or. Veselom nič nepočuť.
Na divadlo momentálne nemám čas a obávam sa, že ani dostatok energie. Jediné, čo mi z divadla okrem spomienok, diplomov a fotografií ostalo, je závislosť na dialógoch. Presnejšie, závislosť na ich písaní, ktoré hojne využívam v próze. Situácie sa mi ich prostredníctvom ľahšie znázorňujú a všetko sa mi vďaka nim javí živšie.
Píšete niečo? Pripravujete nejakú knižku?
Píšem prozaickú knižku, možno dve. Popri tom sa mi hádam podarí utrúsiť zopár básničiek, ktoré by bolo možné v podobe útlej básnickej zbierky neskôr vydať. Keďže nechcem hovoriť o nedopísanom, zatiaľ toľko.
Ste už druhýkrát pozvaný na festival Cap á l’Est do Banskej Štiavnice. Môžete nám festival bližšie opísať? Čo sa tam deje?
Cap á l’Est je európsky festival poézie, divadla a hudby, na ktorom sa stretávajú umelci z viac než 15 európskych krajín. Festival vznikol z iniciatívy spoločnosti L´Athanor, podporovanej Ministerstvom kultúry Francúzskej republiky a koná sa v auguste. V súčasnej dobe je podporovaný aj našimi kultúrnymi inštitúciami. Dramaturgiu festivalu má na starosti Michel de Molne, riaditeľ Moliérovho divadla v Paríži. Cieľom festivalu je vzájomné spoznávanie a zbližovanie rozličných európskych kultúr a identít. Dorozumievacím jazykom je francúzština a jazykom hostiteľským slovenčina. Ide o veľmi pestrofarebný festival, na ktorom má človek možnosť vidieť množstvo netradičných koncertov, divadelných predstavení a autorských čítaní európskych básnikov. Autorské čítania sú pretlmočené do slovenčiny a francúzštiny.
Keďže ide o päťdňový festival a každý deň je aj niekoľko prezentácií poézie, človek poľahky podľahne dojmu, že poézia je niečo pre život absolútne nevyhnutné. Príjemná ilúzia. Z času na čas možno aj potrebná. Spoznať toľko rozličných poetík a predstaviť tú svoju je osviežujúce. Okrem osvieženia nie je na zahodenie ani pocit, že človek nie je absolútny idiot, keď jeho verše dokážu počúvať ľudia z rôznych kútov Európy.
Ako vidíte stav slovenskej kultúry? Mnohí hovoria, že kultúra je v kríze. Aj vy?
Minule som sa niekde dočítal, že fujara bola zapísaná do zoznamu UNESCO, ako kultúrne dedičstvo ľudstva. Ak sa bude fujare dariť, možno ju časom zaradia aj medzi symfonické hudobné nástroje. Neviem si síce predstaviť inštrumentalistov vo fraku hrajúcich na fujaru, ale čo nie je, môže byť. Z tohto pohľadu je na tom naša kultúra veľmi dobre. Zanechať dedičstvo je predsa znakom prosperity a nie krízy.
Ak mám byť úprimný, na slovenskú kultúru nemám jednoznačný názor. Avšak o jednom som skalopevne presvedčený. Jej údajná kríza nie je len otázkou peňazí. Skôr si myslím, že máme presne takú kultúru, na akú sme ako spoločnosť zrelí, akú mať dokážeme. Časy, keď bolo v kultúre všetko naplánované, predplatené a mnohokrát preplatené, už máme asi raz a navždy za sebou. My sme asi prekliaty národ. Keď sú peniaze, zavadzia totalita. Keď už je možné slobodne sa nadýchnuť, škŕka každému v žalúdku. Ak sa obzriem do minulosti, trochu si to všetko zaslúžime. Národ, ktorý je večným kolaborantom, predsa nemôže byť zo dňa na deň kultúrnou veľmocou. Či by nám všetkým predsa len nebolo lepšie niekde na lúke, pri ovciach, s fujarou a mobilom v ruke? Napokon, byť pastierom je naša podstata.
Ale aby som tento rozhovor neuzavrel príliš depresívne, optimisticky skonštatujem: stav slovenskej kultúry – vydatá, bezdetná. Žiadne deti, ale vo všetkej počestnosti.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Päť chýb pri zateplení strechy
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 18 440
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 246
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 052
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 671
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 865
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 928
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 605
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 515
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 324
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 301
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Zoznam odberných miest v Dolnom Kubíne, Námestove, Trstenej a Tvrdošíne

Samosprávy finišujú s prípravami na pilotné testovanie na COVID-19, ktoré sa začne už zajtra ráno.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.

Vo Vyšnom Kubíne začali ďalšiu etapu výstavby kanalizácie

Rozkopanú cestu využila aj Oravská vodárenská spoločnosť, ktorá mení staré vodovodné potrubia za nové.

Výstavba kanalizácie vo Vyšnom Kubíne.

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Príchod armády do Veličnej.

Už desaťročie si držia pozíciu najlepších

Slovenské vzpieranie spoznalo majstrov.

Dolnokubínski vzpierači vyhrali titul v extralige družstiev 10-krát za sebou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?