Článok pokračuje pod video reklamou
pri čistení pece priotrávil. Ako sa to stalo? „Na čistenie sme si zobrali acetón, ale tým sa to nesmelo robiť. Miestnosť bola uzavretá, nadýchali sme sa výparov – našli nás tam v bezvedomí a ja som sa prebral až po troch dňoch v nemocnici,“ spomína si F. Paško. Po vyliečení sa z hutníckeho závodu v Širokej dostal na pílu do Oravského Podzámku. Naposledy chodil prostredníctvom poľnohospodárskeho družstva vo Vasiľove na stavebné práce do Čiech. Od roku 2003 sa zapája do verejnoprospešných prác v obci a venuje sa košikárstvu.
„Košíky som robil aj predtým, ale menej, lebo som nemal toľko času ako teraz,“ hovorí. Pleteniu košíkov z vŕbových prútov, ale aj z lieskových pásov sa naučil od suseda Vincenta Snováka, ktorý však už zomrel. Pomreli aj ďalší starí košikári a s nimi sa v obci začalo pomaly vytrácať aj toto remeslo. Dnes sa mu intenzívnejšie venuje iba on a ešte asi dvaja-traja chlapi. „Keď som sa to učil, zo začiatku som zopár košíkov pokazil, ale postupne som prišiel na to, ako to správne robiť.“ Kedysi vyrábal aj lieskové košíky, dnes väčšinou iba z prútia. „Nie že by to bolo ľahšie, ale ťažšie je nájsť vhodné liesky, ktoré sa dobre štiepajú,“ vysvetľuje. „Najlepšie sú na to liesky, ktoré rastú na skalách. Tie praskajú a dobre sa kálajú. No aj tak veľa z nich musí človek vyhodiť, kým nájde tú správnu.“ Namiesto lieskových pásov dnes používa skôr pásy z plastu. „Sused mi donesie plastové pásy z fabriky, kde robí. Sú v nich zabalené krabice, ktoré im chodia. Aj tak by to vyhodili, a ja to používam na pletenie malých ozdobných košíčkov,“ hovorí F. Paško.
Košíky robí pre rodinu, susedov a pre každého, kto ho o ne popýta. Keď jeho manželka Viera robila v námestovskej Makyte, často nosila košíky pre svoje spolupracovníčky. „Dnes sa už tak negazduje ako kedysi, ale košíky ľudia ešte stále používajú na práce v záhradách, či už na nosenie sena, trávy, alebo na zemiaky,“ vraví F. Paško. Keď sa ho spýtame, koľko košíkov už asi urobil, iba kývne rukou: „To sa ani spočítať nedá. Veď len teraz od Vianoc som ich urobil asi štyridsať.“ Na vŕbové prúty chodí cez zimu, keď opadne lístie. Zbierať sa dajú až dovtedy, kým im nenarastie nové. „Aj minulý týždeň som na ne bol.“ Košíky vie pliesť aj z olúpaných prútov. „Ale tie treba vyvárať a je s tým viac roboty. Teraz také nerobím, lebo nestačím pliesť takéto, neolúpané,“ vysvetľuje. Naučiť sa pliesť košíky, nie je podľa neho až také zložité. „Treba pri tom len trochu trpezlivosti, netreba sa hneď vzdať, keď sa prvé košíky nevydaria. A musí to človeka baviť,“ dodáva ešte hruštínsky košikár.
