bola hlavne cenová politika, posledné úpravy cien, finančné a personálne riadenie, rezervy z pohľadu spoločnosti i z pohľadu obcí a ďalšie aktuálne problémy. Veľmi živé a chvíľami až príliš emotívne rokovanie ukázalo, že zástupcovia členských obcí a mesta veľmi citlivo vnímajú tvorbu cien vodného a stočného. Jednoznačne sa zhodli na tom, že odmietajú jednostranné presúvanie zvyšovania nákladovosti prevádzky vodovodov a kanalizácií na plecia spotrebiteľov. Do budúcnosti budú trvať na maximálnom využívaní vnútorných rezerv spoločnosti. Zároveň zobrali na vedomie informácie o možnosti a postupoch odstraňovania odpadu zo septikov a žúmp a spôsoboch ich fakturácie. Chcú tiež vyvinúť primeraný ekonomický tlak na obyvateľov obcí vybavených kanalizáciou, aby sa na kanalizáciu napojili. Hlavným dôvodom je fakt, že náklady na výstavbu kanalizácií a ČOV sú veľmi veľké a ich návratnosť úzko súvisí s ich využitím. Opýtali sme sa predsedu ZMOHO Jána Banovčana, do akej mieri môže obec nútiť obyvateľov, aby sa na kanalizáciu pripojili. „Záleží na zastupiteľstve, pre aké spôsoby sa rozhodnú. Podľa zákona by však mali byť všetci obyvatelia obce, v ktorej kanalizácia vybudovaná je, na ňu pripojení. Prípadne, ak to odmietnu, musia preukázať, že splašky osobne vyvážajú do čističky. Toto je však veľmi drahé, takže je určite oveľa výhodnejšie napojiť sa na kanalizáciu. V podstate ide hlavne o to, aby sa mohla kanalizácia vybudovať aj v obciach, kde ešte nie je. Pokiaľ sa však nebudú vracať financie z už vybudovaných kanalizácií, Oravská vodárenská spoločnosť nebude mať prostriedky, aby sa mohla pustiť do budovania nových.”
