vzdal športovej kariéry na Slovensku, naučil sa po japonsky, jesť paličkami a pracovať ako workoholik. Vážne však uvažuje o návrate do Európy.
Za manželku máte Japonku. Ako a kedy ste sa vlastne zoznámili?
Manželku som spoznal na mojej prvej návšteve Japonska. Bolo to ešte v roku 1998, keď som sa ako člen výpravy slovenských športovcov zúčastnil na zimnej paraolympiáde v Nagane, kde som robil navádzača slabozrakému lyžiarovi-bežcovi Mirkovi Jamborovi. Manželka, ktorá je pôvodom z Nagana, tam pracovala ako tlmočníčka pre médiá a športovcov.
Prečo ste sa rozhodli odísť do Japonska? A čo tam robíte?
Už počas mojej prvej návštevy som si Japonsko veľmi obľúbil a našiel som si tam veľa priateľov. Moja túžba spoznať nový svet, jazyk a kultúru bola natoľko silná, že som sa po ukončení vysokej školy rozhodol ísť do Japonska študovať. Teraz s odstupom času môžem konštatovať, že moje rozhodnutie bolo správne. Vrelo odporúčam každému, kto má možnosť ísť do zahraničia, či už študovať, alebo pracovať, aby to určite využil, pretože je to obrovská šanca získať okrem jazykových znalostí predovšetkým veľa cenných skúseností. Momentálne pracujem pre jednu japonskú spoločnosť, ktorá sa zaoberá automatizáciou výroby pre automobilový a elektrotechnický priemysel. Spoločnosť má silné postavenie na trhoch v Japonsku, Ázii a Amerike a v poslednom čase sa začína aktívne presadzovať aj v Európe. Ja pracujem na oddelení medzinárodného obchodu, kde som zodpovedný práve za obchod s Európou.
Ako ste si tam zvykali? Predsa len je to iná kultúra. A už ste si vôbec zvykli?
Začiatky boli naozaj ťažké. Aj keď na ne teraz velmi rád spomínam. Samozrejme prvý a ten najväčší problém bol jazykový. Hneď prvý deň som si uvedomil, že aj napriek tomu, že Tokio je medzinárodné mesto plné cudzincov, len s angličtinou sa tu dá existovať veľmi ťažko. Ono je to tak: Japonci sa vám nikdy prispôsobovať nebudú a to platí aj pre jazyk. Ak tu chce človek existovať, pracovať a založiť si rodinu, musí si osvojiť veľa tunajších zvykov. Od sklonenia hlavy namiesto podávania rúk až po používanie paličiek namiesto príboru. A či som si už zvykol? Ťažko povedať. Je tu veľa pozitívnych vecí, ktoré mi veľmi chýbajú pri návrate na Slovensko, napríklad služby, doprava atď. Ale nájde sa tu aj veľa negatív asi ako všade, medzi ktoré patrí napríklad workoholizmus a uprednostňovanie práce pred rodinou. K Japonsku neodmysliteľne patrí vynikajúca kuchyňa - a to nielen surové ryby - na ktorú som si už tak zvykol, že pri stolovaní by som teraz dal zrejme prednosť paličkám pred príborom…
Prvé dva roky som strávil v škole, kde som naozaj všetok svoj čas venoval štúdiu jazyka. A musím povedať, že som dobre urobil, pretože to ma postavilo na vlastné nohy a práve jazyk mi otvoril cestu do japonskej spoločnosti.
Ako žijú Japonci, hlavne ak to porovnáme so životom nás Slovákov?
Bežný Japonec strávi väčšinu svojho času v práci. Hoci aj v tomto smere sa robia pokroky, a to hlavne kvôli vysokej úmrtnosti z prepracovanosti, návraty domov po 22. hodine alebo ešte neskôr sú celkom bežné. Odchádzať z práce na čas, to sa len tak nevidí, pretože človek odchádza s určitým pocitom viny. Po práci sa často sa chodí s kolegami na pohárik saké, aby sa utužil kolektív a neabsolvovanie takýchto akcií sa považuje za nezdvorilé. Celkovo povedané, pre Japonca je v rebríčku hodnôt na prvom mieste práca a až potom rodina.
Ľudia sú tu veľmi milí a pohostinní. Bohužiaľ, o Slovensku vedia len veľmi málo. Staršia generácia pozná len bývalé Československo – aj to tiež vďaka známej českej gymnastke Čáslavskej, ktorú tu veľa ľudí pozná, pretože si získala srdcia Japoncov na olympiáde v Tokiu v roku 1964. A nová generácia už pozná len Európu. Nebudete veriť, ale určitú reklamu nám tu tak trochu robí aj japonský tradičný šport – sumo. Konečný víťaz totižto získava obrovskú krištáľovú vázu a pri jej odovzdávaní nezabudnú komentátori a médiá spomenúť, že je to váza Made in Czechoslovakia.
O Japoncoch je známe, že sú majstri v zdokonaľovaní a miniaturizovaní vecí, a to hlavne v oblasti elektrotechniky, ktorej vyvoj je tu naozaj veľmi rýchly a človek má vôbec problém to všetko sledovať. Tiež je známe, že je to krajina veľmi chudobná na nerastné bohatstvo, avšak Japonci o sebe tvrdia, že ich najväčšie bohatstvo je práve v ľuďoch, ktorí dokázali z tejto krajiny vybudovať druhú najsilnejšiu ekonomiku na svete. A zásluhu na tom má predovšetkým generácia dnešných šesťdesiatnikov, ktorá si hovorí, že práve oni vybudovali túto krajinu do podoby, ako ju poznáme teraz.
Boli ste výborným bežcom na lyžiach, biatlonistom, navádzačom zrakovo-postihnuteho lyžiara. Venujete sa ešte nejakému športu?
Už len veľmi sporadicky, práve kvôli nedostatku času. Som rád, keď sa mi podarí nájsť si čas aspoň cez víkend. Cez týždeň je to viac-menej nemožné práve kvôli pracovnému vyťaženiu a rodinným povinnostiam. Pred polrokom sa nám totižto narodila dcéra, ktorá nám teraz vypĺňa naozaj všetok voľný čas.
Počul som, že sa chystáte vrátiť na Slovensko. Je to pravda?
Áno, je to pravda. Návrat na Slovensko už zvažujem dosť dlho a myslí si, že práve teraz je na to vhodný čas. Pre Slovensko, ale aj Európu, nastal čas veľkých zmien, ktoré so sebou prinášajú veľa možností a príležitostí na realizovanie sa, či už v osobnej, alebo profesijnej oblasti. Či to bude akurát Slovensko, ešte nie je isté - práve z pracovných dôvodov, ale určite pôjde o strednú Európu.
