Článok pokračuje pod video reklamou
k peňazí, ale našťastie, Benátky nie sú až tak ďaleko! Externisti na detašovanom pracovisku UKF Nitra v Trstenej takúto šancu dostali. Pred tromi týždňami vďaka škole prežili tri dni v tomto malebnom meste „na vode“. O čerstvé pocity z karnevalu sa s nami podelili dve študentky, Mária Medvecká a Gabika Kučerová a Ján Bukai, predseda združenia Arva Soluitaris Et Litterata, ktoré vysokoškolské štúdium v Trstenej zabezpečuje technicky aj organizačne.
ŠTUDENTI MUSIA POZNAŤ AJ PRAX
Študenti sa zúčastnili 3-dňového zájazdu Karneval Benátky 2007, ktorý pripravila Katedra manažmentu kultúry a turizmu UKF Nitra. Hlavným cieľom bolo názorne a na vlastné oči vidieť, prežiť priamo v teréne atmosféru podujatia a inšpirovať sa pre podobné projekty doma. Karneval v Benátkach má historickú úspešnou tradíciu. Jeho organizácii sa každoročne priamo či nepriamo venuje viac ako 5000 ľudí. Príjmy z karnevalu prinášajú do rozpočtu Benátok finančné zdroje, ktoré mesto investuje do Fondu na záchranu Benátok. Ten je určený na reštaurovanie a obnovu najvzácnejších architektonických pamiatok mesta, z ktorých viac ako 38 % je zapísaných do kategórie chránených pamiatok. „Bez pomoci materskej katedry by sa niečo podobné nedalo zorganizovať. Hybnou pákou pri organizácii obdobných podujatí je hlavne prof. Jaroslav Čukan, ktorý sa každej akcie aj sám zúčastňuje. Študenti tretieho ročníka musia absolvovať exkurziu, ktorá je kreditnou disciplínou,“ hovorí Ján Bukai. „Polovica tretiakov ju absolvovala už v minulom roku zájazdom na Baltour 2006 v Lotyšsku. Pre ostatných bol určený zájazd do Benátok.”
V Európe sú možno aj vážnejšie kultúrne podujatia, atmosféra v Benátkach však pri výbere miesta jednoznačne rozhodla. „Rozhodlo sa pre Benátky, pretože je zážitok vidieť, ako sa obyvatelia tohto mesta zapájajú do karnevalu. Je ohromné kráčať po uliciach spolu s obyvateľmi, prezlečenými v dobových kostýmoch z čias Benátskeho kráľovstva. Pre našinca je nezabudnuteľným zážitkom prísť na námestie sv. Marka, sledovať stovky masiek a množstvo sprievodných programov. Hádam ani jeden z nás nikdy predtým nezažil atmosféru, aká bola na námestí. Hmýrilo sa tu najmenej 100 000 ľudí a ďalšie desaťtisíce sa prechádzali po uličkách, plavili v gondolách, vodných taxíkoch, či prevážali v autobusoch. Zázrakom bolo, že nikto z Trstenčanov nezablúdil, lebo to je v Benátkach skutočne najmenší problém. Mesto je nádherné a počas karnevalu jeho krása ešte narastá,” dodáva J. Bukai.
A NA RAD PRIŠLA ORIENTÁCIA...
Z Trstenej odchádzali vysokoškoláci v piatok podvečer . O desiatej ráno zastal autobus neďaleko morom zaplavených Benátok. Tu ich cesta po suchej zemi skončila. Keďže priamo v karnevalovom meste bolo neskutočne drahé parkovné, odstavili autobus na opačnom brehu. Potom mali jedinú možnosť – vybrať sa do srdca Benátok jedinou možnou dopravou – lodnou. Nie všetci boli za, na výber však veľmi nemali. Pokiaľ tam, samozrejme, nechceli doplávať... Všetci sa však napokon rozhodli nasadnúť do malých prepravných lodiek. „Onedlho sme prišli do prístavu a zrazu sme sa ocitli priamo v Benátkach. Najskôr nás prekvapilo obrovské množstvo ľudí, ktorí boli úplne všade, potom prišiel na rad cudzí jazyk. Taliančinu z nás nevedel takmer nikto. Postupne sme sa však do celého toho chaosu predsa len akosi dostali. Našťastie, bolo tam veľa turistov, takže nebol problém stretnúť Čechov, Poliakov, Slovákov. A dorozumieť sa dalo aj anglicky. Problémy s jazykom teda napokon neboli až také veľké, ako to vyzeralo na začiatku,” začali s rozprávaním Mária Medvecká a Gabika Kučerová, študentky, ktoré sa tohto zájazdu zúčastnili. Potom ako vystúpili z lodiek, dostali do ruky mapu a museli sa po skupinkách dostať až tam, kde to žilo najviac – na Námestie sv. Marka. A tak vytvorili skupinky a každý sa vydal tým smerom, kde predpokladal, že najväčšie námestie bude. „Podľa mapy sme zistili, že námestie je na opačnom konci. Dve a pol hodiny nám trvalo, kým sme tam konečne došli. Celou cestou sme stretávali neskutočne veľa masiek. Po uzučkých uličkách sa takmer nedalo chodiť, toľko bolo všade ľudí. Niektorí chceli prejsť, iní stáli a obzerali si výklady obchodov. Na mostoch museli dokonca policajti riadiť premávku, pretože sa na nich niekedy nedalo ani pohnúť.” K námestiu viedla hlavná ulička, návštevníci zo Slovenska to však nevedeli. Napokon sa teda rozhodli ísť v smere celého davu a dostali sa až tam, kde potrebovali.
MASKY OD VÝMYSLU SVETA
Na námestí sa to už zamaskovanými postavami len tak hmýrilo. „Na opačnej strane bolo veľké pódium, na ktorom boli určite nejaké vystúpenia, tam sme sa však nedostali. Všade bolo toľko ľudí, že sme boli rady, že sme vôbec v centre karnevalu. Tu sa vytvoril dlhý sprievod a všetky masky prešli spoločne okolo celého námestia. Bolo to veľmi pekné a zaujímavé,” spomína Majka. „Zaujímavé bolo, že sa karnevalu zúčastnilo strašne veľa mladých ľudí. Väčšinou to boli Taliani, ktorých človek spoznal hlavne vďaka tomu, že mali oblečené dobové kostýmy. Ženy mali obrovské, mnohovrstvové šaty a pompézne klobúky. Ich partneri boli oblečení podobne, ibaže nemali šaty, ale nohavice. U nich bolo jasné, kto ku komu patrí, pretože to bolo viditeľné na prvý pohľad. A aj tak chodili väčšinou v pároch. Cudzinci v maskách sa dali rozoznať podľa toho, že mali na sebe hádam všetko, čo sa dalo na kostým použiť. A nechýbal ani americký štýl – masky Scary Movie, kostra, smrtka, bosorky, klauni a mnoho ďalších,” povedala nám Gabika. Od mladých cestovateliek sme sa dozvedeli aj jednu zaujímavosť. Zlaté a strieborné masky tu vraj môžu nosiť len šľachtici a aristokrati. Iní, tí neurodzení, na to nemajú právo. „Keď si tak na to spomeniem, skutočne sme tam videli málo takýchto masiek. Väčšinou boli biele, porcelánové alebo farebné. Zlatá sa však mihla len kde-tu. Videla som jeden starší párik, ktorý bol celý v zlatej farbe, ale na nich bolo na prvý pohľad viditieť, že sú aristokrati,” zaspomínala si Majka.
Benátsky karneval sa však veľmi líši od to, ktorý býva v Brazílii. Tam chodia ženy sporo odeté, všade vidno farebné perá, ligotavé minisukne, ľudia tu zdobia aj autá a budovy. Všade sa tancuje a ani na sekundu nesmie chýbať latino hudba. Všade je poriadne čulý ruch. V Benátkach je to však úplne odlišné. Aj tu síce hrá hudba, no inak sa nepodobajú v ničom. „Tu sú ľudia väčšinou úplne zahalení. Nikde sa netancuje, ľudia chodia akurát v dlhých zástupoch. Určite bol večer aj program, ten sme však my nevideli. Je to tu kľudné, akoby si človek pozeral zamaskované postavy spoza nejakého výkladu,” dodali spoločne. Boli tu aj také masky, ktoré pravdepodobne mali niečo symbolizovať. Ročné obdobie, slnko, mesiac, veľakrát aj niečo také, čo sa nedalo definovať. „Pred chrámom sv. Marka bola napríklad na vyvýšenom stupni zamaskovaná žena, ktorá vyzerala ako slnko. Podľa toho, ako okolo nej prechádzali ľudia, sa nakláňala do rôznych strán. Jednoducho ako slnko, keď sa pohybuje po oblohe. Inde bola zelená víla, ktorá sa pohla len vtedy, keď jej niekto hodil peniaze. Tieto zvláštne masky však boli len na výnimočných miestach, hlavne pri najväčších chrámoch,” približujú karnevalové dianie ďalej. Jednou z tých, ktoré sa nedali vysvetliť, bola aj veľmi zvláštna skupinka troch ľudí. „Keď sme sa vracali z hlavného námestia, všimla som si niečo naozaj zvláštne. Oproti nám išli dvaja ľudia, celí v zelenom, ktorí trochu pripomínali mimozemšťanov. Obidvaja boli pevne zviazaní lanom, takže sa takmer nemohli pohybovať. A za nimi išla ďalšia žena s kočíkom. V ňom bolo dieťa presne také, ako tí dvaja pred nimi. Žena, ktorá tisla kočík však bola iná – kostým mala celý oblepený liekmi. Toto som naozaj nepochopila. Možno to bola reakcia na antikoncepciu,” hovorí s úsmevom Mária.
A JE ČAS ÍSŤ DOMOV...
Pri ceste naspäť mali študenti šancu všimnúť si aj iné zaujímavosti, ktoré sú pre Benátky typické. „Odrazu sme začuli neznesiteľný hluk sirén, ktoré sa neustále približovali. Zrazu sa spoza rohu na vode objavila veľká loď, ktorá u nich slúži ako sanitka. Keď sme si spomenuli, ako u nás funguje cestná doprava, museli sme sa smiať. Tu totiž autá nemajú, všetko im zabezpečujú lode – loď je taxík, autobus, auto. Bolo to super,” hovoria Majka a Gabika.
Je pravda, že tam boli len jeden deň, ako však obidve svorne tvrdia, nemenili by. „Je to úžasný pocit vidieť to pestré more ľudí, ktorí sa všade pohybujú. Medzi nimi pobehujú všelijaké zvláštne postavičky a všade je perfektná nálada. Nikto si nikoho nevšíma a aj keď sme sa báli vreckárov, skúsenosť s nimi sme našťastie nemali žiadnu. A pohľad na Benátky zaliate morom pri západe slnka je naozaj neskutočný. Určite sa tam chceme ešte niekedy vrátiť,” dodali nakoniec Majka s Gabikou.
