kou kvetín,“ hovorí sympatická kvetinárka Mária Kubáňová. Jej sen sa naplnil až oveľa neskôr. Predchádzajúci politický režim totiž nedával ľuďom vo výbere vzdelania a zamestnania veľa možností. Mária vyštudovala elektrotechnickú školu. V tomto odbore sa však nikdy nenašla. Prešla viacerými zamestnaniami, až raz sa jej naskytla šanca absolvovať kurz aranžovania kvetov. Podarilo sa jej ho úspešne dokončiť. Konečne mala v rukách vytúžený certifikát, ktorý ju oprávňoval uchádzať sa o prácu v kvetinárstve. „Predstavte si, že by som niekde prišla a povedala: Som elektrikárka, chcem u vás viazať a predávať kvety. Veď by ma vysmiali. S certifikátom to už však šlo.“ V jednej z dolnokubínskych predajní kvetín pracuje už päť rokov. V Malatinej, kde momentálne žije, sa Mária stará aj o kvetinovú výzdobu kostola. Pripravuje ju pravidelne a vždy v čase, keď sa chystá cirkevná slávnosť. Dovtedy kostol zdobili staršie miestne ženičky. Aj Máriina záhrada pri rodinnom dome naznačuje v lete okoloidúcim, že sa o ňu stará žena „od fachu“. „Je to zvláštne, ale doma nikdy nemám kvety vo váze. Takto v predajni je to iné, nevadia mi. Doma však kvety najradšej vidím kvitnúť v záhrade.“
O aranžérstve tvrdí, že sa nedá naučiť. Človek musí mať k tejto práci predovšetkým vzťah. „Všetko, čo robíte a ako to robíte, by malo vychádzať z vášho vnútra. Len vtedy to má zmysel. Keby ste sa aranžovať len stroho naučili a vykonávali by ste to mechanicky, všetky kytice by boli rovnaké,“ myslí si aranžérka.
Autor: aš
