Jednou z nich je 73-ročná Helena Maslíková. Spomína na to, ako ešte za bývalého režimu vyobliekala do chlebnického kroja dvanásť bábik určených pre vzácnu návštevu. Do Sedliackej Dubovej vtedy zavítal rodák Peter Colotka so samotným prezidentom ČSSR Gustávom Husákom a ďalšími vtedajšími významnými politikmi. Krojovaná bábika bola v tých časoch považovaná za hodnotný a reprezentatívny dar. „Kamarátka, ktorá im bábiky odovzdala, mi neskôr hovorila, ako si ich tí politici na stole prevracali. Pozerali im pod sukňu, či majú gaťky. Rátali vraj, i koľko spodníc. To vám bola veľká vzácnosť taká bába,“ rozpráva dôchodkyňa.
Ako a kedy sa dostala k šitiu oblečenia pre bábiky si už presne nepamätá. Vie len, že šitie ju bavilo „od dievčaťa“. „Chodievala som k jednej tetke, ktorá šila. U nej som si vždy nazbierala odpad z látok. S nimi som sa potom zašila doma v kúte.“ Po prvotnom zoznámení sa s ihlou a niťou začala vyrábať odevy pre malé dvojičky svojej sestry. Neskoršie ušila parádne šaty aj pre seba. Ani sa nenazdala a spod jej rúk vychádzali kompletné kroje pre dievčatá a ženy. Na rad prišli i báby. „Šiť som sa naučila úplne sama. Aj mama to síce vedela, ale tú šitie tak nebavilo. Raz sa mi nedarilo čosi zošiť a s plačom som za ňou zašla, aby mi ukázala, ako to robiť. Len mi povedala: Keď chceš byť chýrna, tak sa tráp! A veru som sa nevzdala, trápila som sa celý deň. Nakoniec som na to prišla.“ Keď šikovnej krajčírke zomrel manžel, práca za šijacím strojom sa stala aj nutnosťou. Cez deň robila na družstve, po nociach šila, aby si privyrobila nejakú tú korunu navyše. Uživiť päť detí totiž nebolo jednoduché.
Pani Helena oblieka do tradičného ženského odevu len báby, ktoré merajú 60 centimetrov. Tých už vraj nie je v obchodoch veľa. Navyše, musia byť celé vyrobené z tvrdého materiálu. Žiadne mäkké, látkové figúrky. Práca na jednom kroji jej trvá zhruba týždeň. S výzdobou šiat – našívaním stužiek a ozdôb jej pomáhajú nevesty. Žiadna z nich však k tejto činnosti nezískala taký vzťah, aby ju Helena mohla pasovať za svoju pokračovateľku. I v súčasnosti sú krojované bábiky z Chlebníc krásnym darom. Predovšetkým do zahraničia. Množstvo bábik putovalo od H. Maslíkovej až za veľkú mláku, ako sa hovorí o Amerike. Domáci ich dokonca zvykli kupovať pre bratislavských lekárov, keď šli na ťažkú operáciu. Za jednu krojovanú „fešandu“ záujemcovia zaplatia približne tisíc korún. Chlebničanka upozorňuje, že tieto bábiky nie sú na hranie. Keďže kroj sa nedá vyprať, treba sa oň patrične starať. „Niektorí balia báby do celofánu, alebo ich posadia za sklo do sekretára, aby na ne nepadal prach a neušpinili sa. Sú skôr na ozdobu, na hranie by ich bola škoda,“ pripomína Helena Maslíková.