Článok pokračuje pod video reklamou
Náš milý premiér je zásadne proti akejkoľvek privatizácii. Zato vôbec nie je proti „prichmatizácii“, ako to trefne nazval komentátor istého slovenského mienkotvorného denníka. Štátne lesy sú jedným z mála podnikov, územne určite najväčším (pokrývajú 1 000 000 ha územia Slovenska), ktorý je doposiaľ vraj plne v rukách štátu. Aj zostane. Aspoň teoreticky...
Ale poďme pekne od začiatku.
Dvaja králi sa zomkli do tímu tesne pred parlamentnými voľbami. Jeden podnikal, obchodoval s drevom, Druhý s kadečím (primátor, politik – ani redaktor najpredávanejšieho denníka nevedel vyrátať všetky jeho funkcie a zamestnania, ktoré zvláda). Po voľbách sa z Jedného stal „čakateľ“, z Druhého poslanec NR SR. Strana, za ktorú obaja kandidovali do parlamentu, sa stala súčasťou vládnej koalície. Pracovali nebadane, no zároveň neúnavne. Pol roka práce „na správnych miestach“ však prinieslo plody pre verejnosť priam nečakané (aj keď iste plánované): najväčší štátny majetok na Orave je v ich moci – Jeden sedí od 1. marca v kresle jedného zo štyroch riaditeľov na generálnom riaditeľstve štátneho podniku, Druhý posadil svojho človeka do kresla oravského lesného závodu. Aby kruh bol dokonalý, ekonomiku oravského podniku podrží manželka Jedného z nich. Nie je síce ekonómka, ale je lesníčka, študujúca právo... Chýbajú už len tie kráľovské koruny.
Naozaj, ako to skončilo so Svätoplukovými synmi?
