ý múrik a zadný základ. Na nich vybetónovali „deku“ a z kvadry vymurovali minidomček. V utešenej stavbe, ktorá skrášľuje centrum dediny, by sa teraz dalo pokojne aj bývať.
Sypáreň bola postavená v roku 1863 z okrúhleho dreva. Jej pôvodné rozmery boli 5 x 4 m. Základy stáli na holej skale. Strechu pokrývali takzvané snopky zo slamy, ktoré boli na prednej stene vyplnené hlinou. Zadné a bočné steny vypĺňal mach. „Prístup do sypárne bol rovno z cesty po schodoch vykladaných zo skál. Masívne vchodové dvere boli zaistené veľkým kovovým zámkom. Priestor vo vnútri bol rozdelený na tri časti. Celkom dolu bola hlboká pivnička. Podlaha pivnice nebola vyložená žiadnym materiálom, bola to len tvrdá hlina. Z prednej strany mala maličký oblok. Pivnica bola vždy prázdna a nemala osobitné využitie. Starší ľudia však rozprávali, že počas vojny slúžila ako úkryt,“ rozpráva Božena Majzelová, ktorá sa o históriu pucovských sypární zaujíma. „Nad pivnicou bola miestnosť vyložená hladkými široko rozmernými skalami s drevenou povalou. Nad ňou bol pôjd. Z tejto miestnosti sa schádzalo do pivnice cez otvor po drevenom rebríku. Otvor sa uzatváral ťažkou skalou. Na pôjd sa vychádzalo taktiež po rebríku.“
V sypárňovej miestnosti sa nachádzali hlboké drevené priestory, v ktorých sa skladovalo obilie. Na pôjd ľudia odkladali hospodárske náradie, ktoré sa v hospodárstve využívalo od jari do zimy – trávne a žatevné kosy, náradie pre spracovanie ľanu – refalá na ľan, trepačky na trepanie ľanu a konopy, vejačky, sitá na obilie, vedrá na bryndzu, kopýtka na šitie obuvi, obuv z domáceho súkna pre mužov a kapce pre ženy, či banky na mútenie mlieka.
V roku 1960 majitelia strechu sypárne pokryli dreveným šindľom. O 40 rokov ju kompletne zrekonštruovali. „Boli by sme radi, keby podobným spôsobom dali svoje sypárne do poriadku aj ostatní obyvatelia. Obec by získala krajší a atraktívnejší vzhľad,“ apeluje na Pucovčanov starosta Metod Sojčák.
