Článok pokračuje pod video reklamou
Narodila sa 2. februára 1907 vo Viedni v rodine Slováka Pavla Párovského, matka bola Rakúšanka. Keď v roku 1914 vypukla I. svetová vojna začala chodiť do prvej triedy viedenskej ľudovej školy, neskôr navštevovala meštianku v kláštore Božského Srdca Ježišovho. Rok po skončení vojny v roku 1921 sa rodina presťahovala do Košíc, kde dokončila slovenskú meštianku a absolvovala učiteľský ústav. Zmaturovala v roku 1926 a začala učiť. Najprv v Prešove v kláštore anglických Panien, neskôr na menšinovej škole v Matejovciach pri Poprade.
Tam spoznala svojho budúceho manžela Štefana Magútha. V auguste 1928 mali svadbu a ako čerstvý manželský učiteľský pár odišli na Oravu do Erdútky (dnes Oravská Lesná), po dvoch rokoch boli preložení do Zázrivej, kde bol jej manžel riaditeľom školy a organistom. Tu sa im narodili aj tri deti Štefan, Soňa a Gabriel. V auguste roku 1944 emigrovala s manželom a deťmi do Rakúska (Lenzing) a v roku 1948 do Argentíny. V Argentíne sa celá rodina venovala turistickému ruchu, v mestečku Villa Gesell, pár metrov od mora, si postavili hotel, ktorý bol vyhľadávaným miestom pre turistov. Obľúbený bol pre výbornú kuchyňu a ponúkané služby. Mária Magúthová patrila medzi aktívnych organizátorov spoločenského života Slovákov žijúcich v Argentíne. V hoteli Meribor zorganizovala rodina Magúthová prvé trojdňové stretnutie argentínskych Slovákov.
Po odchode z Československa sa venovala aj literárnej činnosti. Jej publicistická činnosť zahŕňala aktuálnu publicistiku, úvahy, glosy, politické komentáre, náboženskú tématiku, historické články, a preklady, ktoré uverejňovala v slovenských krajanských periodikách Slovák v Amerike, Juhoamerický Slovák, Slovenský život v Argentíne. Jej články boli uverejnené v rôznych slovenských časopisoch ako je Posol, Katolícke noviny, K sebe a iné.
Knižne boli vydané Zázrivské spomienky Márie Magúthovej – Párovskej (Obecný úrad, Zázrivá 1994), preklad novely M. Urbana Za vyšným mlynom (nemecké periodikum Freie Presse v Buenos Aires), preložila životopis pápeža Pavla VI. a prispela do spomienkových knižiek Zázrivský smrek a jeho posolstvo a Posolstvo zázrivského stromu. Jej spomienky nájdeme aj v knižke o cestovaní terchovských muzikantov v roku 1994 ,,Odskočili sme si do Argentíny“. Zomrela 19. októbra 2001 vo Villa Gesell vo veku nedožitých 95 rokov v kruhu svojich najbližších.
Hoci sa narodila vo Viedni, Slovensko sa jej stalo druhým domovom, Zázrivá druhým rodiskom a miestom častých spomienok. Až do svojej smrti si dopisovala s niekoľkými zázrivskými priateľmi.
