Mladoni

peniaze.
Nie, nie sú to ani manažéri, vzdelanci hovoriaci tromi svetovými jazykmi, s ekonomickými zákonmi v hlave, ba čo to vravím! - v malíčku; takí, čo vedia pre firmu (pre štát, konzorcium, finančnú skupinu, aj pre seba) zarobiť na každom dobre vyňuchanom obchodíku.
Nie, nie sú to ani mládenci lietajúci na motorkách so známym prudko zanikajúcim dunivým zvukom na tvrdošanskej rovni.
Nie, nie sú to ani obyčajní mládenci žijúci z obyčajného zárobku tak, ako žili a žijú ich otcovia; takí, čo si občas vyhodia z kopýtka a vyspevujú proti noci v starých piesňach (tie piesne si pamätajú staré zruby dreveníc) svoje bolesti a svoje lásky.
Mladoni sú šediví chlapi. Predstierajú mladosť. Predstavujú sami seba v sebe ako nezničiteľných, večných mladíkov derúcich sa dopredu za každú cenu. Vek sa u nich zastavil. Ak sa nezastavil, vylepšujú si ho vonkajškom aj vnútorne. Vonkajškom - športovaním, krémami, drogériou, prefarbenými vlasmi (Mám spolužiaka. Farbí si načierno vlasy. Bol šikovný: zarobil na veľkoobchode už pred privatizáciou, držal sa svojho kopyta, dnes má dosť. Keď mal sedemdesiatku to bolo pred piatimi rokmi našiel si frajerku o 30 rokov mladšiu). Naši mladoni svietia na svet sklovinou nových zubov, ktoré stáli majlant. Vnútorne sa obrodzujú tak, že čítajú. Skoro všetky noviny, aby ovládali fakty. Sledujú poľské, české, naše správy. Diskutujú o politike všade - v autobuse, vo vlaku (aspoň do tých čias, kým nezrušia zľavy), na ulici, pri pive, bez piva, pri prázdnom poháriku, na návšteve na Pozvanie, na návšteve bez Pozvania, pri spoločenskej udalosti kde sa prikmotria, lebo „tamten, čo sedí za vrchstolom, je môj spolužiak”. Každé malé, či stredne veľké mesto má takého (takých). Tento mladoň vie, kedy, kde, o ktorej sa koná nejaké mecheche s pálenkou a s jedlom. Prisadne, sedí, je, popíja. Ostatní sú presvedčení, že bol pozvaný. Najhoršia verzia: už sa ani neoholí, nepreoblečie sa, prisadne, sedí, je a pije. Odsadne, ak ho mierne upozornia. Vyhodia ho, pofajčí vonku, vráti sa inými dvermi.
Mladoni zvláštneho razenia sú typy derúce sa NAHOR, rebríčkom kariéry bez ohľadu na vek. Pracovať dnes v politike sa stalo módou. Za socializmu bol slogan: Kto nepracuje, nech neje. Slogan sa zmenil: Kto sa nederie nahor, nič neznamená. Žeby podľa vzoru Konráda Adenauera? Ten však vo vysokom veku zmenil Nemecko. Naši mladoni nezmenili ani Slovensko, ani seba. Nosia v koši vodu. Vravia otrasné reči otrasnou slovenčinou. Argumenty lapajú z novín, zo správ, z telky, z ulice, z kuloárov, zo vzduchu. Vravia samozrejmosti ako jeden generál z Čechovovej poviedky: Keď je vonku zima, v dome sa kúri. Kôň žerie ovos. Sliepkam stačí nasypať raz za deň. Náš mladoň hovorí: Čo je to za sociálny štát, ktorý... Američania ničia aj náš kyslík... Banda jedna pravičiarska, všetko popredali. Nášmu štátu už nič nezostalo. Nadnárodné monopoly vládnu svetom. A podobne.

Sympatickejší mladoni - mlčia. Mlčanie je veľavýznamná činnosť. Dral sa HORE, dostal sa, dostal sa TAM. Stačí mu to. Hovoriť nemusí. Stačí, že hlasuje. Občas sa mihne v televíznom zábere. Podobá sa na bývalých poslancov bývalej SNR (Slovenskej národnej rady): ruky na pulte, noviny pred sebou, hlava dopredu ako ťava v namáhavom pochode slovenskou púšťou, oči klipkajú, všeobecný, tupý pohľad; skúste to vy - vydržať v takejto polohe celé hodiny. Šesťdesiattisíc mesačne ba aj osemdesiat Hlinkov je málo za toľké utrpenie! Premáhať sa treba, byť bdelý a ostražitý, hlasovať treba! V starom režime to, čo bolo prednesené, bolo schválené rodnou stranou. V pléne bol potrebný len formálny súhlas. V novom režime sa hlasuje podľa toho, ako sa rozhodla koalícia či poslanecký klub. Bolo by poučením z vývoja, keby vyšla koncom poslaneckého štvorročného mandátu štatistika: koľkokrát bol XYZ prítomný na pléne. koľkokrát hlasoval ZA, koľkokrát PROTI, koľkokrát vystúpil v rozprave, koľko v diskusii. Bola by to zaujímavá štatistika.
Slovenskí mladoni sú kvôli MIESTU HORE pred každými novými voľbami ochotní meniť politickú stranu. Ak sa dostali v kandidátke na iné ako dvanáste miesto, považujú to za totálny neúspech. Ak kandidujú na hocičo (bez ohľadu na vek a schopnosti dosť opotrebované neustálym prispôsobovaním sa politickej situácii) sú ochotní brať funkciu kdekoľvek, od kohokoľvek, v zúfalstve aj za čokoľvek, len aby boli v nejakom rebríčku. Mladoni sú nezničiteľní. A pretože náš národ je tradične slušný, nenájde sa nikto, kto by im povedal: Máš doma odložené rybárske náčinie. Kúp si lístok a choď na ryby!