nna Železníková.
„Za posledné dva roky sme boli nútení zrekonštruovať celé vnútro pekárne. Nanovo sme obkladali steny, podlahy, povaly. Aby sme vyhoveli požiadavkám hygieny potravín podľa nových európskych noriem, museli sme si zabezpečiť aj nové strojové zariadenie,” povedala nám Anna Železníková.
„Na jednej zmene pracuje sedem ľudí. Vždy robí jedna celá zmena a k nej sa pripojí polovica druhej. Takže dva dni pečieme a jeden deň máme voľno,” upresnila nám priamo vo výrobe jedna z pekárok. Aby zákazníci mali každý deň čerstvé rožky, chlieb či sladké pečivo, musiatýto ľudia „kmitať“ po veľkej dielni od druhej hodiny popoludní až do tretej nadránom. Pritom sa na Orave otvára čoraz viac nových pekární. Dopyt sa drží približne na rovnakej úrovni, no konkurencia medzi pekárňami je čoraz väčšia. „Teraz je to veľmi ťažké. Pekárne z Tvrdošína vozia chlieb k nám a my ho zase vyvážame až do Suchej Hory. Ľudia však chcú mať sortiment pečiva stále širší, takže musíme piecť všetko, čo aj doteraz, aby sme uspokojili požiadavky trhu. Aj tak nevyhovieme všetkým, no snažíme sa aspoň niektorým,” popisuje situáciu na trhu Anna Železníková.
A ako je to so zásobovaním a samotným pečením? „Na suroviny máme stálych dodávateľov, od ktorých berieme tovar približne raz za dva týždne. Treba dodať, že náš chlieb je bez akýchkoľvek chemických prísad. Vďaka tomu vydrží oveľa dlhšie,” vysvetľuje Anna Železníková. Prinieslo nedávne zvýšenie cien chleba pekárňam vyšší zisk? „My sme ceny zvyšovali len preto, lebo sa zvýšila cena múky a energií. Jednoducho sme sa do ceny potrebovali „zmestiť“. Určite na tom nebohatneme. A určite sme ceny nezvyšovali preto, že to robili ostatné pekárne,” vysvetlila ekonómka.
O odpoveď na poslednú otázku sme požiadali aj Milana Rusinu, predsedu podnikateľského Zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov SR. „Mierne zvýšenie cien pekárskych výrobkov iba čiastočne odráža rast nákladov, predovšetkým rast cien múk a energií,“ ozrejmil nám svoj pohľad na vec Milan Rusina. „Rast ceny múk pokračuje a predpokladám, že sa to prejaví aj na ďalšom zvyšovaní cien pekárskych výrobkov. Rožok a chlieb predávané pod cenu sa stali marketingovým nástrojom obchodníkov, na ktorý lákajú zákazníkov, ale platia za to výrobcovia. To je naozaj veľmi smutné.”
A ako vníma Milan Rusina celkové postavenie pekární na Slovensku? „Hodnotenie postavenia pekárov je možné z viacero pohľadov, no ja sa pristavím pri hodnotení dosahovanej rentability v tomto odvetví. Pekárne na Slovensku dlhodobo, napriek uspokojivej kvalite produkcie, nedosahujú také ekonomické výsledky, aké by im zabezpečovali konkurencieschopnosť na európskom trhu. Máme však ešte príležitosť ich postavenie pozdvihnúť. Potrebný na to bude predovšetkým rozvoj technológií a ľudských zdrojov, na čo sú nevyhnutné zásadné investície. Dnes tomu tak nie je. A či sa to podarí, ukáže až budúcnosť.”