Článok pokračuje pod video reklamou
ba „pod svojou strechou“. Často sa stáva, že škola či rodičia v problémových situáciách nevyhľadajú odbornú pomoc.
Prípad, o ktorom budeme písať, vnímajú pedagógovia školy ako veľmi citlivý. Pedagógovia si dokonca myslia, že jeho medializácia môže zainteresovaným osobám, hlavne žiakovi, ktorého sa týka, skôr poškodiť. Psychologička Z. Šareková však hovorí, že „dôležité je odsúdiť skutok, nie chlapca“. O čo ide? Žiak deviatej triedy jednej nemenovanej oravskej základnej školy zavolal na políciu, že v škole je bomba, aby rýchlo prišli. Policajti podľa čísla telefónu, z ktorého bolo volané, chlapca rýchlo vypátrali a zistili, že ide len o planý poplach. Žiak sa vraj, ako tvrdil, bál písomky z nemčiny a myslel si, že takýmto spôsobom písomke zabráni. Aké bude mať jeho telefonát následky, si zrejme v tej chvíli neuvedomoval. Tým najzávažnejším je stíhanie za prečin šírenia poplašnej správy.
Ako sme sa v škole dozvedeli, pri klasifikácii správania žiaka bral pedagogický kolektív do úvahy aj jeho ďalšie priestupky a nakoniec mu bola schválená znížená známka zo správania.
Nahlásením bomby výchovno-vzdelávacie problémy s týmto chlapcom iba vyvrcholili. Už predtým mal spoločne s ďalšími spolužiakmi podiel na šikanovaní spolužiaka. Z pohľadu vinníkov išlo skôr o nevinnú zábavu, ale nešťastia sa veľakrát začínajú nevinne vyzerajúcou zábavou.
Podľa vyjadrení riaditeľa a pedagógov školy bol žiak problémový už v nižších ročníkoch a preto bolo rodičom triednou učiteľkou počas individuálnych pohovorov s nimi a so žiakom, už viackrát odporúčané, aby výchovné problémy svojho syna pravidelne konzultovali s psychológom. Matka však pravidelné konzultácie odmietala. Bez súhlasu rodičov nemôžu učitelia individuálnu odbornú pomoc sprostredkovať.
„Výchovné problémy s chlapcom trvajú už dlhšie. Na 99 % pramenia z domáceho, ale aj širšieho sociálneho prostredia. Mnohokrát samotní rodičia sú bezradní, nedokážu eliminovať negatívny vplyv médií, kamarátov, ulice,“ hovorí riaditeľ školy. „Chlapec mal dojem, že sa mu deti vysmievajú, ale často to bolo aj opačne, kedy práve tento žiak častoval svojich spolužiakov rôznymi urážlivými a vulgárnymi slovami. Takéto prejavy sú však u detí a mládeže v súčasnosti bežné, prinášajú si ich z domáceho prostredia, od kamarátov. Pedagógovia sa ich snažia obmedziť aspoň v školskom prostredí. Tu nechceme podceniť ich vplyv na negatívne konanie niektorých žiakov,“ dodáva riaditeľ.
Triedna učiteľka vidí celú záležitosť takto: „Ako dôvod svojho konania uviedol, že mal strach z jazyka. Ale to nemôže byť pravda, myslím si, že jednoducho chcel svoj čin na niekoho zvaliť. Možno mu to niekto aj poradil, že sa takto zbaví zodpovednosti. Je predsa bežné, že niektorí žiaci majú pred písomnými prácami, najmä polročnými či koncoročnými, strach. Často je ich strach aj oprávnený, keď namiesto toho, aby si učivo zopakovali a prijali ochotu učiteľov na doučovanie, to títo žiaci odmietnu. Aj tento žiak, keďže vedel, že pre veľké medzery vo vedomostiach, mu hrozí nedostatočná, si mohol učivo formou vopred daných tém a konkretizovaných otázok konzultovať dokonca aj po vyučovaní,“ povedala vyučujúca. „Z môjho pohľadu je to skôr tak, že sa žiaci neboja známok či neúspechu v škole, ale boja sa reakcie rodičov a ich neprimeraných trestov.“
Zašli sme aj za rodičmi chlapca, ale otec sa odmietol k prípadu vyjadriť. Ako sme zistili, obaja rodičia sú v obci zamestnaní formou aktivačných prác. Majú päť detí a ich sociálna situácia nie je práve najlepšia. Starosta obce o problémoch chlapca v škole vedel, ale pokiaľ ide o život v dedine, ťažkosti s ním podľa neho neboli.
Triedna učiteľka hovorí, že chlapec má dobrú manuálnu zručnosť, ale nezvláda učenie a má problémy so zaradením sa do kolektívu. Sama vo svojom triednom kolektíve pomáhala pri formovaní vzťahov aj v nižších ročníkoch, najmä prostredníctvom rôznych zážitkových aktivít počas triednických hodín. „Ale žiaci vyšších ročníkov o tieto aktivity, ale aj nepovinné triednické hodiny už nejavia záujem,“ povedala.
Prípady, keď žiak nahlásil, že v škole je bomba, sa na Slovensku stali už viackrát.
Na príčiny takéhoto konania sme sa pýtali aj v Pedagogicko-psychologickej poradni v Námestove. Dozvedeli sme sa, že príčin môže byť viac. Psychologička Miroslava Kriššová si myslí, že môže ísť o formu volania o pomoc. „Dotyčný napríklad potrebuje, aby si ho všimli, keď cíti nedostatok záujmu o seba,“ hovorí. Jej kolegyňa Zuzana Šareková ju dopĺňa: „Môže to byť aj forma pomsty. Nemá inú možnosť, tak sa aj takýmto spôsobom učiteľom pomstí a sám sebe dokáže, že aj on má nejakú moc. Môže mať nízke sebavedomie a takýmto spôsobom to môže kompenzovať, sám sebe dokazovať, že je schopný niečoho výnimočného.“ „Ale môže ísť skutočne aj o strach z písomky, žiak ju možno chce takou formou jednoducho oddialiť,“ uvažuje o ďalšej možnej príčine M. Kriššová. „Niekedy môže byť dieťa k takémuto konaniu dotlačené okolím, sociálnou skupinou, keď si v nej potrebuje dokázať svoju pozíciu. Členstvo v nejakej širšej sociálnej skupine môže byť podmienené aj takýmto činom,“ pripomína Z. Šareková. Podľa nej v podobných prípadoch pomáha jedine systematická, dlhodobá terapia. „A asi aj práca s rodinou,“ dopĺňa ju kolegyňa.
Priamym dôsledkom konania žiaka v opísanom prípade bola znížená známka zo správania. „To je to, čo môže urobiť škola. Ale aby to zachádzalo do nejakých tvrdých sankcií, ktoré môžu mať dlhodobé následky, to by nebolo vhodné. Treba dať žiakovi určitú šancu a skôr pracovať na tom, aby sa predchádzalo ďalším takýmto skutkom – formou psychoterapie alebo poradenstva,“ myslí si Z. Šareková.
Ak učitelia zistia podobné poruchové správanie detí, mala by z ich strany nasledovať včasná intervencia. „Buď by to mali byť individuálne pohovory s dieťaťom a potom odporúčanie na psychologické vyšetrenie. Skrátka, problém je treba riešiť. Škola by pred ním nemala zatvárať oči a dvere a nenechávať ho na pôde školy, že my si to tu nejako uhráme. Napríklad šikanovanie je takým najbežnejším spôsobom deliktov na škole a učitelia majú obyčajne pocit, že si to môžu vyriešiť v škole sami. Podcenia problém, ktorý sa potom niekedy môže vystupňovať až do oveľa horších podôb,“ upozorňuje Z. Šareková.
