Zákon vyvolal veľkú polemiku nielen medzi politikmi, ale aj medzi chovateľmi ošípaných na dedinách a v mestečkách.
Je oznamovanie a „vzorkovanie“ domácich zabíjačiek obyčajnou buzeráciou, alebo ide o ochranu občana? Spýtali sme sa na to riaditeľa Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne Petra Čulena: „Nemalo by to ľudí strašiť. Jednoducho najneskôr deň dopredu nám zavolajú a oznámia zabíjačku. Spolu sa dohodneme, ako dopraviť vzorku mäsa na rozbor. Občan by s tým nemal mať žiadne mimoriadne výdavky. Zabíjačky robia väčšinou odborníci – mäsiari, ktorí bez problémov odoberú aj vzorku. Podmienkou domácej zabíjačky je, že mäso a výrobky z neho nesmú byť uvedené na trh, ale sú určené výlučne pre spotrebu chovateľom. Toto je dôležitý rozdiel, nakoľko pri uvádzaní mäsa a mäsových výrobkov na trh sú podmienky kontroly oveľa tvrdšie. V prípade domácich zabíjačiek ide o ochranu obyvateľstva pred svalovcom. Ak sa časom ukáže, že sa niet čoho obávať, opatrenie môže byť zákonodarcami opäť zrušené. Zatiaľ je to však tak, že vzorky sa budú vyhodnocovať a výsledky sa musí chovateľ dozvedieť do troch dní. Ak sa mu do troch dní náhodou neozveme - budeme sa snažiť výsledky oznámiť každému, no môže sa to stať – môže mäso pokladať za nezávadné. Tepelne spracované produkty zo zabíjačky sú bez problémov konzumovateľné hneď, aj počas zabíjačky, počkať sa musí len s klobásami, prípadne údenou šunkou – tie v udiarni neprejdú dostatočným teplom, aby sa prípadné larvy svalovca zničili. V žiadnom prípade neodporúčam konzumovať surové klobásové mäso.“