Utorok, 20. apríl, 2021 | Meniny má MarcelKrížovkyKrížovky

Otec im zavraždil mamu. Ako žije sedem detí päť rokov po otrasnej tragédii?

Ján Červeň si rád vypil. Odkedy bol tento bývalý kuchár nezamestnaný, pil ako dúha. Na úkor rodiny. Ani jeho žena Zdenka Červeňová - Nezníková pohárik neodmietala. Dievča z detského domova žilo s mužom, jeho matkou Teréziou a s deťmi v chalupe v Zázrivej


PEKLO
- Bielej. Celých sedemnásť rokov.
,,Stále som ju vídala len s bruchom, stále rodila. A peňazí nikde, obidvaja boli nezamestnaní,“ spomína si na klientku sociálna kurátorka Taťjana Kubašková.
Zdena sa na agresivitu muža sťažovala viackrát. Policajti to videli svojsky. Osemročné dvojičky Andrejko a Mária v osudný deň všetko videli...
Zázrivá, 12. marec 2002: Andrejko psychológom povedal, že oco s mamou sa vtedy hádali. Potom otec priniesol z kuchyne nôž, prisadol mame nohy, a začal ju bodať. Súdna pitva neskôr ukázala, že ostrie noža smerovalo presne do srdca. Vlastne všetky štyri najmladšie deti - i v tom čase päťročný Matej a trojročná Andrejka videli maminu smrť. Ratovali ju, ale márne. Tri staršie deti (dnes dospelé, neželajúce si publicitu) boli v škole, na Slanickej Osade.
,,Keby som bol vtedy doma, nestalo by sa to,“ dušoval sa so zaťatou päsťou v deň pohrebu najstarší osemnásťročný syn. Zatiaľ vrahova matka, keď sa deti obliekali do smútočných šiat, horekovala: ,,Také nešťastie, taký dobrý syn!“. Sám vrah sa na nič nepamätal. V krvi mu namerali 2,8 promile a vyšetrovateľom tvrdil, že si spomína iba na to ako krájal nožom slaninu, ale žeby ženu zamordoval?... Názor zmenil až pod ťarchou dôkazov. Zdenu nebolo za čo pochovať. Napokon funus zaplatil švagor, Jánov brat. Mimochodom, o rodinu brata sa v rámci svojich možností staral i neskôr. Osud však onedlho pre deti pripravil iný scenár, priam rozprávkový...

Skryť Vypnúť reklamu

CESTA Z PEKLA
Keď zvädli kvety na nenápadnom hrobčeku v poslednom rade zázrivského cintorína a titulky novín zvestujúce vraždu na Orave prekričali iné, nastalo ticho. Vlastne to vyzeralo, že osud detí bude ,,štandardný“ - že štyri najmladšie neminie detský domov a tri staršie sa, ak Boh dá, nejako pretlčú. Našťastie, nestalo sa.
Cestou zaviatou prvým poriadnym tohotoročným snehom sa dostávame do Pucova. ,,Zdena bola moja vzdialená príbuzná,“ spomína si Terézia Brieniková. Jej manžel Michal pritakáva. Pri stole s manželmi, ktorí štvrťstoročie čakali na vlastné deti, ale sa ich nedočkali, sedia Andrejka a Matej. Druháčka a tretiak. Andrejka sa nevie dočkať vysvedčenia, na ktorom majú svietiť samé jednotky. Maťko sa trošku zahanbene priznáva, že zo slovenčiny to bude asi dvojka, ešte nevie, lebo teraz je chorý a v škole nebol. Aj na sánkujúcich sa kamarátov sa môže dívať len z okna. V máji ho čaká ďalšia veľká udalosť - prvé sväté prijímanie...

Skryť Vypnúť reklamu

ZÁZRAK?
Brienikovci mali už štvrtý deň po tragédii dve najmladšie Červeňovie deti pod vlastnou strechou. ,,Keď som počula, čo sa u Červeňovcov stalo, išla som do kostola a poradila sa s pánom farárom. Poznal naše trápenie, našu túžbu po deťoch. Pochopila som, že nastal čas urobiť niečo, čo je v súlade s kresťanskou láskou.“ Manželia Brienikovci našli pochopenie nielen na fare, ale i na odbore sociálnych vecí v Dolnom Kubíne. Zákon je totiž naklonený umiestňovaniu detí z problémových rodín do prirodzeného domáckeho prostredia formou pestúnskej starostlivosti.
Spočiatku boli Brienikovci šokovaní zaostalosťou obidvoch súrodencov: ,,Päťročný Matej nevedel rozoznávať farby, slabo rozprával. Trojročná Andrejka nerozprávala takmer vôbec a pocikávala sa,“ spomína pani Terézia na spoločné začiatky. „Boli zakríknutí, najradšej si vždy vliezli v kuchyni pod stôl a tam sa potichučky hrali, ako myšky,“ dodáva pán Michal.
Ale kalvária sa premenila v raj. Deti sú šťastné. Maťko sa onedlho naučil povedať aj „r - rolák“. Obaja rastú ako z vody. Andrejka sa dobre učí, Maťko pekne spieva, obaja veľmi radi kreslia a maľujú.
,,Milujeme ich, máme úplne iný život. No zároveň je to aj veľká zodpovednosť, väčší strach ako o svoje. Ľudia sú rôzni, to, čo si častokrát nevšímajú v iných „normálnych“ rodinách si v pestúnskej všimnú ihneď. A majú na to zväčša iný meter. No za tie roky sme sa stretli aj s množstvom dobrých ľudí, ktorí pomohli,“ hovorí Terézia Brieniková. „Nie sme už najmladší a obaja sme doma, vo veku tesne pred dôchodkom - takže peňazí nieto nazvyš. No snažíme sa deti vychovávať k statočnosti, skromnosti a usilovnosti.“
Maťko nám vyrozprával, ako si jeho terajšia mama pred tromi rokmi zlomila nohu, keď boli v kopcoch za dedinou hrabať seno. „Chystalo sa pršať, tak sme sa chceli schovať pred dažďom, keď zrazu mama spadla - šmykla sa na krtinci - a vraví ockovi: Mám zlomenú nohu! On jej najprv nechcel veriť, no bola to pravda. Hneď som bežal do dediny, aby prišli susedia s traktorom a pomohli mame dolu, no nedalo sa. Ešte raz som bežal, zavolali sme aj sanitku, ale tá až tam nemohla. Nakoniec v nafukovacom vaku zo sanitky za pomoci traktora mamu „stiahli“ dolu a mohla do nemocnice...“ Ukázalo sa, že išlo o komplikovanú zlomeninu pravej nohy, k slovu prišli chirurgovia a nohu museli zoskrutkovať.
Brienikovci bývajú vo veľkom, aj keď skromne zariadenom a čistučkom dome v centre Pucova. A s nimi tu prebýva skromnosť a láska. Michal je na polovičnom invalidnom dôchodku, Terézia nezamestnaná. Deti im hovoria maminka a ocino. A čo biologický otec? Korešponduje s Brienikovcami z ilavskej väznice. Píše dojemné listy, ďakuje im za starostlivosť, pozdravuje deti. Ako vymenený. Žeby preto, že nemá po ruke fľašu a potrebuje si vylepšiť posudok? Alebo naozaj nastúpil cestu pokánia? V liste z ilavskej basy stojí: ,,Som rád, že ste mi poslali fotku detí. Vystískajte tie ratolesti za mňa. Bože, aké sú krásne. Dúfam, že si ich raz priviniem.“ Vskutku dojemné. Až na to, že tento otec píše o deťoch, ktorým zavraždil mamu...
Terézia a Michal Brienikovci majú o svoje rodinné šťastie, ale hlavne o osud najmladších detí, strach. Boja sa, že „otec“ sa vráti. Nebude robiť zle? Nebude chcieť deti naspäť?
„Keď o našich deťoch i o ich starších súrodencoch písali v jednom slovenskom týždenníku, urobili anketu, či by mali deti ostať navždy u nás, alebo by sa mali vrátiť k otcovi,“ hovorí so stiahnutým hrdlom pani Terézia. „Čitatelia odpovedali - za kozmetický balíček sa vyjadrili, že by sa mali vrátiť k pokrvnému otcovi. Asi nikdy nezažili, čo je to mať v rodine alkoholika, navyše ešte aj...“, ... vraha - nechce Terézia vysloviť pred deťmi. „Vždy, keď k nám príde niekto cudzí, zľaknú sa, či nebudú musieť odísť od nás preč. Andrejka ešte vždy od strachu plače...“ Ale zároveň ako praví kresťania nechcú štvať deti proti ich otcovi. Chcú, aby sa rozhodli sami. Jedno však vedia naisto: Maťka i Andrejku považujú za svojich a mienia im všetko, až ich doopatrujú, prenechať. Ak to všetko život nevymyslí inak.

Skryť Vypnúť reklamu

PRÁZDNINOVALI SPOLU
Maťkovi i Andrejke je trochu smutno za súrodencami. No posledné leto strávili dva týždne s dvojičkami Andrejom a Máriou, ktoré dnes bývajú v pestúnskej rodine pri Trenčíne. „Jeden týždeň sme boli tu u nás a jeden u nich,“ usmieva sa pri spomienkach na leto Maťko.
Dnes dvanásťročné dvojičky Andrej a Mária žijú v Opatovej pri Trenčíne. ,, Boli sme s manželom na dovolenke. Mali sme tam časopis. Manžel mi ho podstrčil a vraví: ,,Čítaj, čo za hrôza sa stala na Orave,“ spomína Zita Bacová. „Na prvý pohľad sa mi to videlo príliš kruté, aby to mohla byť pravda, časopis som odsunula. Ale, nedalo mi to...
,,Musíme konať,“ povedal manžel ,,Áno, musíme,“ súhlasila som.“
Manželia Bacovci sú finančne za vodou. Prosperujúca firma, pred krásnym domom novučičké luxusné auto. Vedia, čo znamená rodičovstvo. Mimochodom - príbuznosť s menom bývalého ministra Petra Baca nie je náhodná, Pavol Baco je exministrov brat.
,,Išli sme do Zázrivej,“ spomína na začiatky nového ,,rodičovstva“ pani Zita. Babka Červeňová bola nedôverčivá, ani sa jej dnes nečudujem. Život ju naučil, dlhé roky ako vdova vychovávala svoje tri deti. No a potom dostala nový úder: syna má vraha. Ale keď sme babke povedali, že chceme deťom pomôcť, zmäkla.“
Sila biedy a krutosť osudu detí manželov dojala. Spočiatku chceli vypomôcť Červeňovcom iba finančne. Kúpili práčku, zariadenie do kuchyne, horské bicykle a iné veci, čo skultivovali zaostalú domácnosť. A urobili aj rozhodujúci čin - zobrali dvojičky Andreja a Máriu na dovolenku. Do Egypta. Stretnutí pribúdalo, podporovali aj najstarších súrodencov, pomohli im uchytiť sa v kuchárskom povolaní. A zobrali Andreja a Máriu na ďalšie zahraničné i domáce dovolenky. ,,No a raz, keď sme chceli deti od nás z domu odviezť do Zázrivej,“ usmieva sa pani Zita so slzou v oku, „Andrejko sa chytil nohy od stola, rozplakal sa a povedal, že on nejde. Že on chce mamu a otca, lebo aj Matej a Andrea ich majú, v Pucove.“ Silná káva pre Bacovcov. Ale vtedy už v podvedomí cítili, že tieto „cudzie“ deti im nie sú ľahostajné. „No a potom Andrejko monológ pri nohe stola priklincoval slovami, že ak ich odvezieme do Zázrivej, budú musieť ísť do detského domova. Naozaj im to hrozilo. Museli sme sa rozhodnúť. Zobrať si ich do pestúnskej starostlivosti? Začala som čítať literatúru o genetike a zároveň som počúvala varovania rodiny,“ usmieva sa už dnes pani Bacová. ,,Napokon ma ovplyvnil názor poslankyne Evy Černej, ktorá si tiež zobrala dieťa do opatery a tvrdí, že deti budú také, aké si ich urobíme sami.“
Bacovci sa starajú o Andreja a Máriu už takmer štyri roky. ,,Je to nový rozmer nášho života, nikdy sme neľutovali.“ Ako si žijú? Každé dieťa má svoju izbu, svoj počítač, skvelé hračky, záujmové krúžky, hodiny angličtiny. Andrej futbalové tréningy, výtvarný krúžok. Mária hodiny flauty, zúčastnila sa olympiády v programovaní. Čo by s nimi asi bolo doma? Alebo v domove? ,,Chceme, aby deti niesli naše meno,“ tvrdí pani Zita. Vie o tom aj ich biologický otec. Nesúhlasil. ,,Až budú dospelí, až potom nech sa rozhodnú,“ dáva znať z basy. Aj Bacovci majú strach z jeho návratu.
Zvoní mobil. Volá Mária, škola už skončila. Dostala jednotku, Andrej tiež. Mama Zita sadá do Renaultu Megan a ide do Trenčína. Deti čakajú pred školou. Rozbehnú sa oproti nej s nefalšovanou láskou - čo dodať...

NECHCÚ ŽIŤ V TIENI TRAGÉDIE
Deťom nerobí dobre ani záujem médií, tvrdia svorne Bacovci aj Brienikovci. „Deti sú kruté, v škole im spolužiaci raz dva šprihnú do očí niečo, čo rozjatrí ich rany,“ hovorí pani Terézia. Bacovcom sa konečne podarilo zmeniť dvojčatám priezvisko, ľudia im pričasto ubližovali, vediac, kto a odkiaľ sú. V Pucove nie sú ľudia až takí krutí, no občas sa stane, že Maťko alebo Andrejka pribehnú domov s plačom. Potrvá dlho, kým dve malé, bezbranné deti prerastú tieň tragédie, ktorú prežili. Pucovčania im s tým snáď pomôžu.
Rodina Bacovcov svoju filantropiu uchopila vskutku od podlahy. Dbajú, aby sa súrodenci stretávali. Buď u nich na dolniakoch, alebo na Orave. Tu sa deti stretávajú i s babkou a tromi najstaršími, dnes už dospelými súrodencami. Dve z najstarších detí žijú a pracujú v Bratislave, najstaršie dievča si našlo priateľa a odišlo do Čiech. Aby na nich nedopadal otcov tieň. Bacovci to vždy vymyslia tak, aby rodina bola pohromade na Vianoce, Veľkú noc, Všetkých svätých a na výročie úmrtia mamy. Vždy je toho veľa, čo si majú povedať: smútiť, ale i tešiťsa. Vždy spolu navštívia mamin hrob, na ktorom Bacovcovci dali urobiť skromný pomníček, presnejšie - kríž. Možno, že to ešte ani sami netušia, no spoločne s Brienikovcami vytesali ešte jeden nevšedný pomník - pomník ľudskej dobroty.

ČO POTOM?
Ján Červeň dostal štrnásť rokov. Sedí v najťažšej - tretej nápravnovýchovnej skupine. Píše matke, pestúnom v Pucove, pozdravuje deti. Posiela im aj papiere, aby mu niečo nakreslili, známky, aby ich korešpondencia s ním vyšla lacnejšie. Matka odsúdeného posiela synovi raz za pol roka balík s oštiepkami a korbáčikmi, aj vlažné pozdravy od detí. Aj staršie deti, čo už majú z veci rozum, sa boja otcovho návratu. Potvrdil nám to zázrivský farár Ján Rusnák. Dvojica najstarších súrodencov sa mu zdôverila s obavami, keď ich pripravoval na birmovku. Ján Červeň si dodnes odpykal takmer päť rokov trestu. Po uplynutí polovice trestu je možné, že dostane podmienku. Potom je pravdepodobné aj to, že sa bude na slobode domáhať svojich otcovských práv. Zákon mu to umožňuje, je vždy na strane biologického rodiča. Bude aj v tomto prípade? Budú deti vyhnané z raja? Uvrhne ich spravodlivosť späť do pekla? Je slepá... Tak im pán Boh pomáhaj!

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Korporátne dlhopisy s fixným ročným výnosom od 7 do 8 %
  2. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  3. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  4. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  5. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  6. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  7. Flexibilita, nedielna súčasť činnosti logistického providera
  8. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku
  9. Dobrým začiatkom stavby vyriešime veľa budúcich problémov.
  10. Pozor, stravné môže vzbudiť vlnu nevôle vašich zamestnancov
  1. Prečo McDonald's podniká kroky k udržateľným riešeniam?
  2. Ako môžete z vašej domácnosti spraviť zelenú domácnosť?
  3. V COOP Jednote aj počas pandémie vybavíte všetko
  4. DPDgroup zanalyzovala správanie zákazníkov počas pandémie
  5. Čo bude v 2021 inak pri stavebnom povolení pre domy
  6. Konečne! PLANEO Elektro opäť otvára predajne
  7. Nech trénujete kdekoľvek, nikdy nešportujete sami
  8. Obnoviteľné zdroje energie na FVT
  9. Volkswagen Touareg: Prvá liga za slušné peniaze
  10. Veľká jarná súťaž o cestu do Ománu
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 25 846
  2. Desať obľúbených miest Slovákov na letnú dovolenku v Chorvátsku 22 180
  3. Zo žraloka rybka. Ako sa rozpadlo impérium Maria Hoffmanna? 18 331
  4. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 8 580
  5. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 8 341
  6. Bolesti kĺbov po Corone? Zbystrite pozornosť! 8 013
  7. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 7 810
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 7 803
  9. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 7 646
  10. Prihláste sa na odber nových newslettrov od SME 7 636
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Ľudia  čakajú pred obchodmi, kým sa dostanú dovnútra.

Uvoľnenie protiepidemických opatrení umožnilo po štyroch mesiacoch otvorenie všetkých predajní.

13 h
Marcel Kunocha (v oranžovom pri lopte) vedel zamotať svojimi kľučkami hlavu nejednej obrane súpera.

Futbalovú rodinu opustil mladý perspektívny hráč.

15 h
Zo zápasu Sedliackej Dubovej a Lomnej.

Počas piatich týždňov spríjemňoval futbalovým fanúšikom čas netradičný seriál.

10 h
Minerálny prameň pri potoku je upravený od roku 1938.

Zdroj minerálnej vody zachytili a upravili ešte pred druhou svetovou vojnou. Neskôr sa naň zabudlo. Dobrovoľníci ho teraz vyčistili, napiť sa môže každý, komu nevadí, že je to vajcovka.

16 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Martin Spano, rodák z Čaky.

16. apr

Martinčanka úprimne o tom, aké tienisté stránky prináša život s peknou tvárou.

18. apr

Staré železničné teleso medzi Považskou Bystricou a Púchovom prerábajú na cestu. Nosice sa bránia, narastie im počet áut. Projekt je však už rozbehnutý.

18 h

Africký mor ošípaných hlásia v Banskobystrickom kraji z Rimavskej Soboty, Veľkého Krtíša, Revúcej, Detvy aj Zvolena.

5 h

Už ste čítali?