Prasiatko v kancelárii

čas ruka v pravom vrecku. Pohyb tela, aj pohyb myslenia. Vľavo sedeli tiež lídri. Jeden plnoštíhly, druhý... no... priberajúci. Ten bol tvorcom dlhých viet. Zložené súvetia – to je Jeho. Ba čo, vetné periódy – to je Jeho. Skúsený rétor - do nich zašmodrchá všetko. Dôležité je, aby hovoril plynulo. To očarí poslucháčov na celé roky. Plnoštíhly mal krásnu hlavu, šedivé sluchy, striebro vo vlasoch vpravo, vľavo, hore, vzadu. Tvárne ústa. Pozorné oči. Mäkký tón hlasu. Akoby ani lídrom nebol. Akoby tam sedel omylom. Úsmev lídra sediaceho vpravo bol všeobecný, patriaci všetkým, pretože On ako osobnosť patril vždy všetkým. Úsmev plnoštíhleho bol žensky jemný a zároveň nebezpečný, lebo ako napísal Majakovský: od jemnosti k tvrdosti je veľmi blízko. Úsmev lídra sediaceho vľavo s ústami zvlnenými do písmena W patril občas stúpencom Jeho strany, občas všetkým, lebo On už kedysi patril všetkým zdanlivo. Môže niekedy patriť všetkým naozaj. Čo nebolo, môže byť. Kto založil štát, mal by sedieť na Hrade, nielen balansovať na hrazde (politickej). Spadnúť z hrazdy – znamená koniec cvičeniam. To je predsa písané aj v biblických apokryfoch pod titulom Postsocialistické kotrmelce, ktoré vydalo kedysi neznáme nakladateľstvo v miliónovom náklade. Rozpredalo sa len stotisíc exemplárov v časoch najväčšej slávy. Presnejšie: rozdalo sa. Ostatné knižôčky ladom ležia. Iní čítajú inú literatúru, podľa nich - skvelú literatúru, diela svojich Vodcov. Lebo keď existuje Vodca, národ i jednotlivec vie, kam ide. Ani nemusí vedieť kam – dôležité je ísť; veď už klasik napísal: Dôležitá je Cesta. Nevadí, že aj uprostred Európy boli Vodcovia, ktorí zaviedli národ i jednotlivcov až na koniec - končili priepasťou. Milióny v nej zahynuli. Nevadí. Život ide ďalej; neplatí ani platiť nebude staré heslo: Po nás potopa. Nie, platí a bude platiť: Po nás prídu INÍ.

V zavedenej demokracii je povinnosťou čítať literatúru Opozičníkov, lebo aj oni môžu mať kus pravdy. (Na Slovensku sa čítanie opozičnej literatúry - štúdií, upozornení, varovaní – zatiaľ považuje za zradu svojej strany, svojho hnutia, svojich tam, hore.)
Boli spisy, boli. Boli spory, nie sú. Príčina je jednoduchá: Nový rok treba začať príkladom. Nič tak neupokojuje, ako všenárodný príklad vysielaný v obraze aj zvuku; ten príklad je zakončený krásnou bodkou; komentátorka vo sviatočnom sviatočne povie: Všetko sa skončilo a v koalícii vyriešilo v POKOJI. Ďalším dôkazom (obrazom aj zvukom) je prasiatko v minichlieviku z vyhobľovaných latiek. Tak mu bolo tesno, že ani vyjsť nemohlo. Bodaj by bolo vyšlo, keď ho do podlhovastého chlievika najprv zadkom natlačili a potom mu na krk veľkú červenú mašľu priviazali. Červenú, vyžehlenú a dlhú. Vysmiaty líder prasiatko okomentoval. Ono prináša šťastie!, povedal. V slovenskom preklade: Máte šťastie, vy, čo sa pozeráte na obrazovku, ktorá znamená Svet, máte šťastie, že nás máte!
V návale tohto šťastia sa akosi zabudlo, že všetko reálne sa môže stať symbolom, nechcenou metaforou. Aj tesný chlievik môže byť metaforou tesnosti, nemožnosti výjsť z cárku situácie a nezískať nikdy MOC, o ktorú ide každej normálnej politickej strane až na prvom mieste. Aj prasiatko môže byť metaforou – v tejto budove boli od roku 1990 aj prasiatka, z ktorých sa neskôr stali politické... no... prasce. Aj mašľa na krku neviniatka môže byť metaforou – komunistická farba straší nielen navonok – aj v našich hlavách straší.
Vrcholným gólom spomenutého TV spravodajského šotu bola vetička: Bude zakáľačka. Zakáľačky boli – nežná priniesla aj také milé nemožnosti, ako napríklad fakt, že prítulné a obsmŕdajúce, všetkého schopné prasiatka sa dostali na novozaložené farmy, kde sa dávalo zadarmo. Vo veľkom sa rozdávalo. Zbohatli veru, prasiatka naše, za pár mesiacov. A pribrali oni na váhe, pribrali na počte núl aj ich účty v bankách doma, či inde. I – nadobudli miesto pri veľkých korytách, ktoré ruky národa vytesávali z tvrdého dreva tvrdou prácou pol storočia. A – boli zakáľačky malé, veľké aj s výpredajom; nie mäsa surového, ani bieleho... nie klobás voňajúcich na kilometer, skôr - strategických surovín. A budú zakáľačky doma. Nasýtia sa davy podľa spomenutých apokryfov a veršov v epištolách novodobých prorokov: Kto nasýti národ, bude blahoslavený, lebo história hovorí: Človek s nasýteným bruchom nikdy neprotestuje. Tak vraj bolo aj v minulosti, aj po roku 1939, keď v Leningrade, napríklad, občania mesta, ktorí zostali v blokáde, jedli zem, v ktorej zostalo po bombardovaní trochu masti; jedli chlieb z kôry. V koncentrákoch boli s nemeckou dôkladnosťou vyrátané kalórie, ktoré heftling potrebuje na deň, aby mohol pracovať. Ak neprežil z toho, čo mu Vodca pridelil, nebola to chyba nacistického štátu. Tí, čo sa v našom prvom slovenskom štáte postavili proti, stali sa zradcami vlastného štátu a po desiatkach rokov z nich urobili vzbúrencov a zlodejov. Nepochopiteľné konanie! Veď mali všetko! Je to potvrdené aj najvyššou cirkevnou hierarchiou - blahobyt u nás už bol! Vo vojnových rokoch! To nepovedal kňaz zo zapadlej viesky. To povedal arcibiskup.
Mravné poučenie: Je nebezpečím pre každý národ, ak ľudia neprotestujú PROTI IDYLÁM. Mlčanie je predzvesťou hlbokých kríz. Charakterov - predovšetkým.