Článok pokračuje pod video reklamou
Druhý deň po vyhlásení pátrania telefonovala na políciu majiteľka rodinného domu v Zuberci, že sa u nej ubytoval mladý chlapec a pokiaľ sa na chvíľu vzdialila, ukradol jej zlaté šperky a peniaze. Policajti sa vydali po horúcej stope. Prvá zastávka bola pri miestnej krčme. Len čo však mládenec na úteku, ktorý sa potužoval pred ďalším putovaním, hliadku zbadal, prebehol cez kuchyňu a poďho lesom cez vŕšky. Ani policajti nemeškali a začala sa nekonečná naháňačka cestou-necestou cez vŕšky a cez hory. Medzitým sa mládencovi podarilo zbehnúť na cestu a prehovoriť cestných robotníkov, aby ho autom odviezli na Liptov. Po kilometri však radšej z auta vystúpil, lebo videl, že policajné auto je im v pätách a znova vbehol do lesa. Keď sa celkom zotmelo, zazvonil telefón chlapcovej matke, aby synovi do hory poslala pomoc, že ho naháňa veľké bručiace zviera. Policajti si vzali na pomoc aj poľovníka zo Zuberca s guľovnicou a hnali sa všetci nocou po stope policajného psa. Už bol ochotný použiť aj zábavnú pyrotechniku, len aby pomoc prišla čo najskôr. Možno policajný maják, možno policajný pes, alebo ľudia, odplašili zviera od chlapca. Keď ho pátracia skupina našla, čupel v jame so zapálenou sviečkou v ruke, triasol sa od strachu ako osika a nevládal ani rozprávať. Keď lapil vzduch do pľúc, porozprával policajtom, ako pred zvieraťom vyliezol na strom a zletel na zlomenom konári do jamy, ako potratil zlaté šperky pri úteku a nakoniec úprimne ďakoval policajtom aj poľovníkovi, že mu zachránili jeho vlastný život. Nezabudol vrátiť ukradnutú päťstovku a keď si ho rodičia odvádzali domov, ešte dodal: „Keby som nebol taký sprostý, nemusel som vôbec utekať“.
