me...
Pre tých, ktorí haváriou vojenského lietadla prišli o synov, otcov či manželov, sú však i po roku spomienky bolestivé...
Medzi mŕtvymi pasažiermi havarovaného lietadla bol aj 32-ročný Marián Fábry z Dlhej nad Oravou. Zanechal po sebe mladú manželku s dvomi deťmi. Pri rozprávaní o manželovi sa Gabriele Fábryovej aj po roku neustále tisnú do očí slzy. Musí však byť silná a emotívne prejavy, najmä pred dcérkou Natálkou, skrývať. Dievčatko sa ešte stále nezmierilo s tým, že svojho ocka už nikdy neuvidí.
„To, čo som prežila a prežívam, sa nedá opísať žiadnymi slovami. Nepochopí to nikto, kto niečo také nezažil,“ hovorí 33-ročná vdova. „Čo sa v mojom živote po roku zmenilo? Nič, stále som sama...“
Gabika sa o tej strašnej udalosti dozvedela z televízie. Hneď vedela, že je zle. „Jeho smrť som si uvedomila okamžite. Od prvej sekundy mi chýbal. A každým dňom mi chýba stále viac a viac.“
Rodine zostalo po Mariánovi len niekoľko osobných vecí. Zhromaždené sú pri jeho fotografii s oltárikom v obývačke rodinného domu v Dlhej nad Oravou. Je medzi nimi i dámsky parfum...
„Vždy, keď šiel do Kosova, priniesol mi nejakú voňavku. Túto mi už nestihol dať,“ smutne konštatuje Gabika Fábryová. Kam sa v dome pozrie, tam vidí nejakú stopu po Mariánovi. Či už to je podlaha, ktorú sám položil do chodby, alebo modely lietadielok, ktoré tak rád skladal. Gabika musela dať fotku otca aj synovi a dcére do detskej izby. Sedemročná Natálka vyhlásila, že druhého ocka už nechce. Päťročný Martinko svojho otca stále hľadá v matke. „Marián sa s ním vedel vyblázniť. Teraz chce Martinko šantiť so mnou...“
Veci po zomrelom manželovi priniesli Gabike jeho kamaráti.
„Stále mi ešte neposlali obrúčku a prsteň, ktoré mal manžel na ruke v čase havárie. Volala som už kvôli tomu aj s ministrom. Nejde mi o ich hodnotu, sú pamiatkou na Mariána.“ Práve na základe prsteňa spoznala svojho muža na fotografii, ktorú deň po nehode zverejnil istý slovenský denník. Jediný muž bezvládne ležiaci medzi troskami lietadla. Nevidieť mu do tváre, nedá sa rozoznať jeho postava. Len nehybná ruka a na nej prsteň, ktorý navždy symbolicky spojil životy dvoch ľudí – Mariána a Gabriely. Jeho snom bolo doučiť sa angličtinu a odísť so svojou rodinou do Ameriky. Možno sa Mariánove túžby podarí naplniť jeho potomkom.
•Tragická havária lietadla sa stala vo štvrtok 19. januára 2006 krátko po 19.30 h pri maďarskej obci Hejce len päť kilometrov od slovenských hraníc. Zahynulo pri nej 42 osôb.
• Išlo o typ vojenského lietadla AN-24, ktoré začali Rusi vyrábať koncom 50. rokov minulého storočia. Na palube bolo 28 vojakov vracajúcich sa v rámci rotácie z vojenskej misie v Kosove, sedem osôb poskytujúcich metodickú pomoc a osem členov posádky. Nehodu prežil iba nadporučík Martin Frakaš.
• Medzi mŕtvymi pasažiermi sa nachádzali i dvaja muži z Oravy. Jedným bol Marián Fábry, rodák zo Spišskej Novej Vsi. Priženil sa do Dlhej nad Oravou, kde žil a vychovával spolu s manželkou Gabrielou svoje dve deti. Pochovaný je na miestnom cintoríne. Dominik Ocelka bol rodák z Dolného Kubína. S vlastnou rodinou však žil v Bratislave. Na Oravu chodieval navštevovať rodičov. Dominikov otec zomrel len niekoľko mesiacov po jeho smrti.
• Štyri dni po tragickej udalosti slovenská vláda vyhlásila v krajine štátny smútok. Trval od pondelka od 12.00 h do druhého dňa napoludnie. Spoločná rozlúčka s vojakmi sa konala týždeň po nehode v Mestskej hale v Prešove.
• V súvislosti s leteckým nešťastím sa onedlho nato vzdal funkcie ministra obrany Juraj Liška.
Autor: aš
