Článok pokračuje pod video reklamou
ove osobných vecí v šatni. Tak ako vždy si odložili šatstvo do košíkov a na vešiaky, ktoré slúžia práve na tento účel. Keďže košík je malý a topánky sa doň už nezmestia, návštevníkom neostáva nič iné, len ich nechať pod lavičkou, na ktorú zo svojho miesta vidí šatniarka. Podľa všetkého by ich mala stále strážiť, aby nedošlo ku krádeži alebo výmene. Keď si Táňa veci odkladala, vtedy šatniarka ešte v šatni bola, keď sa však vrátila z bazénu, už tam nebol nikto. „Prišla som teda k vešiaku a sama som si zobrala vlastné veci. Už neraz som zažila, že tam personál, čo má na starosti odložené veci, nie je. Ktokoľvek si tam môže vybrať, čo sa mu zapáči! Oblečenie som našla, pri čižmách som už však také šťastie nemala. Ostala tam len igelitová taška, v ktorej boli cudzie topánky a sprchový gél. Snažila som sa všetko prehľadať, ale svoje čižmy som nikde nenašla,” spomína na nepríjemný zážitok Táňa. Hneď potom sa s priateľom vybrali hľadať ženu, ktorá mala byť pri „šatniach”. „Keď sme jej povedali, o čo ide, ostala na nás udivene pozerať. Potom začala vysvetľovať, že sa niečo také stalo prvý raz. Zavolali sme teda vedúceho kúpaliska Ľubomíra Gregorca, s ktorým sme si išli prezrieť videozáznam z areálu vstupu. Na ňom sme uvideli, že v mojich čižmách odchádzala jedna poriadne opitá Poľka. Všimli sme si ju už predtým, kto však mohol tušiť, že o nej ešte budeme počuť za takýchto okolností?”
Ďalšie dve hodiny dvojica strávila prehľadávaním všetkých chatiek a chát v Oraviciach - snažili sa Poľku nájsť. Snaženie bolo bezvýsledné a preto sa vrátili naspäť k bazénom. „Nevedela som, čo robiť. Oni mi však odpovedali, že si mám nechať to, čo mi „milá” Poľka nechala v taške. Moje čižmy stáli 2 000 Sk, to nie je pre mňa ani pre rodičov malý peniaz. A mala som ich obuté druhýkrát, zatiaľ čo tie druhé boli v katastrofálnom stave! Nedokážem pochopiť, ako si niekto môže len tak zobrať cudziu obuv,” nešťastne pokračuje sedemnásťročná študentka. Celý problém zatiaľ ukončili napokon tak, že sa Táňa v priebehu týždňa zastaví na Technických službách mesta Tvrdošín, kde sa dohodnú na ďalšom postupe. Ani tu sa však Táňa pomoci nedočkala. Odporučili jej, že má čakať, kým sa Poľka s Táninými čižmami neobjaví. Dva týždne sa nič nedialo. „Chcela som, aby mi ich aspoň preplatili, ale s tisíckou som sa uspokojiť nechcela. Veď za to by som si dnes nekúpila čižmy ani v najlacnejšom obchode, ” dodáva.
A čo na to prevádzkovateľ kúpalísk, Technické služby mesta Tvrdošín?
„Zatiaľ ešte nemáme oficiálny záver, pretože to potrebujeme uzavrieť s mestským úradom. Ak sa poškodenej čižmy nevrátia, budeme sa snažiť preplatiť jej ich. Ale tento krok musí schváliť primátor,” povedal nám Alojz Smutný, riaditeľ TS. Aký je teda záver? Peniaze Táňa stále nemá a nevie ani to, či ich vôbec niekedy uvidí. Všetko závisí len od primátora Ivana Šaška.
Poľka sa neobjavuje, takže s čižmami – čo aj obnosenými - sa Táňa zrejme môže rozlúčiť. Ostáva ešte jedna možnosť – obrátiť sa na políciu. Poláčikovci však ešte dúfajú, že sa to podarí vyriešiť inak. Podľa platnej legislatívy totiž prevádzkovateľ strážených šatní v plnej miere zodpovedá za odcudzenie majetku zákazníka z miesta na odkladanie určeného. No zatiaľ je Táňa stále bez čižiem – ešteže aspoň tá zima je milosrdná...
