Článok pokračuje pod video reklamou
Táto 47-ročná rodáčka z Mokrade privoňala ku hasičstvu po prvý raz už pred 20 rokmi. „Moji dvaja bratia boli hasiči. Chodievala som s nimi po súťažiach. Tam ma hasičstvo zaujalo. Fascinovalo ma, že s obyčajnými hadicami sa dá niekomu zachrániť život, alebo pomôcť,“ vraví Elena. Aktívnou hasičkou sa však stala až neskôr, keď sa Jendriškovci presťahovali do Dlhej. V Mokradi totiž neexistovalo ženské družstvo. „Zhruba pred desiatimi rokmi sme sa s niekoľkými ženami zoskupili a začali sme súťažiť.“
Ženy trénujú podľa možnosti každý deň od piatej do siedmej večer. Tréning spočíva zväčša z odbehnutia štafety, nacvičovania útoku... A odkedy je v obci otvorený kurz aerobicu, chodia si ženy z Dlhej zacvičiť aj do kultúrneho domu.
„Na tréningy sa vždy veľmi tešíme. Je to pre nás odreagovanie, relax, kedy vypneme z domácich povinností,“ rozpráva nová predsedkyňa hasičov. Spočiatku fungovali v obci dve ženské družstvá hasičiek. Mladšie však poodchádzali do škôl alebo za prácou a česť dlžianskych hasičiek zostala na pleciach zrelých žien. Podľa Eleny niet na Orave družstva s vyšším vekovým priemerom. „Súťažíme s dievčatami, ktoré majú do 25 rokov. Často si určite aj hovoria, čo tu tie tetky chcú. Napriek tomu sa nám vždy podarí umiestniť do tretieho miesta,“ konštatuje. Čím to je? „Baví nás to. Ako som už povedala, odchádzame z domu, aby sme si vonku vybili energiu.“ Najväčšími rivalkami Dlžianok sú ženy z Pribiša a Sedliackej Dubovej. Elena sa netají tým, že so svojím družstvom hravo tromfnú i kolegov. „Niekedy máme lepší útok ako naši chlapci.“
Dobrovoľné hasičstvo má v Dlhej bohatú tradíciu. Zapojené sú v ňom deti, dorast, ženy i muži. Pre miestnych hasičov nastáva nová situácia. Po 20 rokoch sa vymenili predsedovia zboru. Odteraz ho teda vedie žena. „Bolo to pre mňa veľké prekvapenie. Povedali mi to len desať minút pred schôdzou. Okrem mňa boli v hre ešte dvaja kandidáti – muži. Jeden sa kandidatúry vzdal pre pokročilý vek a druhý má pracovné povinnosti mimo obec. Tak si hasiči zvolili mňa. V dedine zatiaľ o tom vie len málokto, ešte totiž nevyšli obecné noviny,“ dodala Elena Jendrišková.
