eky Mutňanky. Začiatkom roka rozposlal preto úrad list obciam Mutné, Beňadovo, Breza a zainteresovaným subjektom pôsobiacim v tejto oblasti. OÚŽP listom žiada o spoluprácu pri obmedzení spomenutého nešváru. Vyhodený živočíšny odpad „ohrozuje chránené druhy živočíchov, napomáha rozširovaniu chorôb hospodárskych zvierat a v konečnom dôsledku ohrozuje aj zdravie ľudí,“ uvádza sa v liste. Úrad upozorňuje na nutnosť dodržiavania právnych predpisov týkajúcich sa odpadového hospodárstva a veterinárnej starostlivosti. Zákon hovorí, že ak nie je známy pôvodca odpadov živočíšneho pôvodu, ich zneškodnenie zabezpečuje obec. Ale táto problematika sa dotýka aj oblasti ochrany prírody a hygieny. Likvidácii živočíšneho odpadu by mali venovať väčšiu pozornosť okrem obcí aj poľovné združenia, ktoré by mali obmedziť vnadenia poľovnej zveri zvyškami hospodárskych zvierat, ale i poľnohospodárske podniky, bitúnky a súkromní chovatelia. Všetky tieto subjekty by mali dôsledne dodržiavať podmienky zneškodňovania živočíšnych odpadov a upozorniť na ne aj svojich klientov.
Miroslav Demko z námestovského pracoviska OÚŽP pre našu redakciu povedal: „Na živočíšny odpad, teda na zvyšky zdochlín, zvyšky z bitúnkov a podobne, sa vzťahujú najmä veterinárne predpisy. Tie určujú, ako s takýmto odpadom nakladať. Ale z hľadiska ochrany prírody sme sa do tejto problematiky pustili preto, lebo najmä v doline Mutňanky sa počas uplynulých zím našli zvyšky zvierat, napríklad bachory, črevá, hlavy a podobne. Nachádzali sme ich vyhodené jednak okolo cesty, ale aj na lúkach a inde. Tam to bolo prístupné voľne žijúcim živočíchom a naučili sa na to chodiť krkavce, ktoré sa tam zdržiavali vo veľkých kŕdľoch – 100 až 150 kusov. Dnes je krkavec už pomerne bežný vták, ale kedysi nebol taký rozšírený, bol skôr vzácny. Krkavec pôsobí v prírode ako sup. Vyslovene hľadá zdochliny, rôzne zvyšky živočíchov, takže vyhadzovaný živočíšny odpad mu prišiel vhod. Neprirodzené množstvá krkavcov boli v niektorých častiach doliny Mutňanky pozorované po minulé zimy niekedy až do mája. Vtedy už vlastne ohrozovali chránené druhy vtákov ako sú tetrovy a hlucháne, ktoré v týchto lokalitách začínajú na jar hniezdiť.“ Podľa M. Demka sa vyhodený živočíšny odpad nájde prakticky v katastri každej obce, ale v doline rieky Mutňanky to bolo počas minulých zím veľmi vypuklé. Na niektorých miestach našli ochranári takýto odpad evidentne vyvezený na traktore.
Z veterinárneho pohľadu je tento problém vari ešte závažnejší. Ako upozorňuje riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Dolnom Kubíne Peter Čulen, odpad z porazeného alebo uhynutého hovädzieho dobytka je nebezpečný najmä kvôli chorobe šialených kráv. Kravské hlavy a chrbtice, ktoré sa obyčajne nespotrebúvajú, sú zdrojom tejto choroby a musia byť spaľované. Živočíšny odpad sa môže podľa veterinárnych predpisov zakopávať na schválené tzv. mrchovisko, ale v našom regióne ho nemáme, preto sa musí likvidovať v asanačných podnikoch - kafilériách. „Problém je v tom, že asanačné podniky si za likvidáciu účtujú poplatok, ktorý býva až do 10 korún za kilogram odpadu,“ hovorí P. Čulen. Najmä súkromní chovatelia preto často veterinárny predpis nerešpektujú a odpad večer tajne vyvezú niekde na pole. „Keď také niečo nájdeme, okamžite podávame trestné oznámenie na neznámeho páchateľa,“ upozorňuje P. Čulen. K odpadu z hovädzieho dobytka sa môže dostať pes alebo mačka a takto sa môže choroba (v tomto prípade napríklad choroba šialených kráv) preniesť až na človeka.
