riam žiadala, pretože ľanárske závody v žiadnom prípade nevyťažovali veľké výrobné plochy s výmerou 20 000 m2 a zamestnávali len 750 pracovníkov. Pritom bolo treba v regióne zamestnať veľké množstvo voľných pracovných síl. Druhým faktorom, ktorý rozhodol o urýchlenom vybudovaní Tesly Orava, bola akútna potreba československého trhu uspokojiť rastúci dopyt po televíznych prijímačoch, pretože v roku 1953 v Prahe a 1956 v Bratislave bolo spustené televízne vysielanie. Výroba prijímačov v českých podnikoch nestačila.
Pod týmto tlakom bolo vydané rozhodnutie o prebudovaní Ľanárskych závodov na Teslu Orava s tým, že do roka začne výroba televízorov a do piatich rokov produkcia vzrastie na 300 000 kusov za rok.
Dnes si už len málo ľudí pamätá, že na realizáciu prechodu z ľanárskej výroby na elektrotechnickú boli do Nižnej z Prahy vyslaní dvaja experti: prvý riaditeľ Vladimír Stoje a hlavný inžinier Zdeněk Havel. Už koncom roka 1956 sa začalo s prípravou výrobných pracovníkov, ktorí boli vyslaní na zaučenie do Tesly Bratislava. Mladí stredoškoláci a vysokoškoláci po ukončení štúdia odchádzali do Tesly Strašnice (Praha) a Tesly Pardubice na doškolenie. Súbežne s prípravou ľudí sa zabezpečovala aj technológia vlastnej výroby najprv rádií (1957) a neskôr aj televízorov (1958). Do rastúceho podniku masovo prichádzali robotníci aj z iných regiónov, vznikla tu aj učňovská a priemyselná škola elektrotechnická.
Výsledkom bolo, že v roku 1957 zišlo z výrobnej linky prvé rádio Talisman – doteraz je medzi zberateľmi veľmi obľúbené, pre jeho aerodynamický tvar sa dizajnér inšpiroval benzínovou nádržou obľúbenej motorky Jawa. V roku 1958 sa sériovo začal vyrábať prvý televízor Mánes.
Konečná podoba Tesly Orava predstavovala: viac ako 8 000 zamestnancov, z toho mimo Nížnej 3000 v závodoch Oravská Lesná, Trstená, Námestovo, vo výskumných ústavoch v Žiline a Dolnom Kubíne; výrobnú kapacitu 500 000 ks farebných televízorov za rok, okrem toho tiež výrobu riadiacich počítačov, TV prevádzačov, TV satelitných prijímačov a špeciálnej techniky; širokú vývojovú základňu a technickú prípravu výroby; obrovské technologické zázemie výroby od plastov, skriniek, navíjania, kovových dielov až po samotnú montáž finálnych výrobkov; spoluprácu s firmami ako Siemens, Philips, Grundik a Toshiba; export televízorov a ich rozložených sád pre Egypt, Grécko a Juhosláviu.
Tesla Orava priniesla do regiónu citeľné zlepšenie sociálnych podmienok, na hornej Orave výrazne vzrástol bytový fond, kultúrne, školské a zdravotnícke zariadenia...
Ešte dnes sa stále stretávame s otázkou, či Tesla Orava mohla prežiť celospoločenské premeny, ktoré nastali po nežnej revolúcii v roku 1989. Snáď aj áno, ak by bolo vedenie rýchlo umožnilo vstup solídnej zahraničnej firmy, ktoré do Tesly aj často prichádzali, hodno spomenúť napríklad Grundig, Thomson, Samsung, Sony a Sharp. Na ponuky týchto firiem však vedenie Tesly po roku 1989 aktívne nereagovalo a spoliehalo sa na vysoký vývoz TVP do Čiech. Vzápätí tieto zahraničné firmy založili montážne závody s výrobou televízorov v iných lokalitách Slovenska a v Česku. Tesla Orava a neskôr nástupnícka firma OTF išli postupne „ku dnu“, postupne zanikli jednotlivé úseky vývoja, technologickej prípravy... až nakoniec skončila aj vlastná výroba.
Tesla Orava resp. OTF disponovali obrovským kolektívom vyspelých pracovníkov pre každú činnosť veľkosériovej elektrotechnickej výroby. Títo ľudia a fabrika s nimi si zaslúžili zostať ak už nie gigantom, tak aspoň strednou solídnou firmou aj v nových, moderných podmienkach našej ekonomiky. Niečo málo z toho však zostalo (vďaka šikovným bývalým „Teslákom“) v Tvrdošíne, Námestove, aj v iných miestach Oravy. V areáli bývalej Tesly dnes funguje zhruba 20 menších podnikateľských subjektov.
Aj keď bývalí Tesláci, ktorí v hektických rokoch úpadku prežili ťažké časy výpovedí, majú na úpadok Tesly zlé spomienky, predsa len podnik pozitívne zasiahol do života takmer všetkých Oravcov. Preto je namieste pripomenúť si, čo aj nedožitú, päťdesiatročnicu Tesly Orava.
Autor: Ladislav Ďuroška, člen manažmentu Tesly Orava v rokoch 1957 – 1991.