i opatruje (a rozmnožuje) zbierku viac ako stovky ženských šatiek! Pavol Martáň má k pestrofarebným kusom látky zvláštny vzťah. Ak sa mu nejaká dostala do rúk, nemal to srdce zničiť ju – postrihať do kobercov. Odvtedy, čo si odložil úplne prvú, prešlo už viac ako desať rokov. A „drží“ ho to naďalej.
„Viete, keď kedysi dávno zomrela nejaká tetka, priniesli všetky jej veci k nám, aby som ich postrihal do kobercov. Medzi nimi často boli aj šatky. Pri pohľade na ne som si pomyslel, že je škoda ich vyhodiť. Tak som ich začal zbierať. Niektoré majú aj cez sto rokov. Väčšinu z nich mi priniesli ľudia od nás z dediny, ale aj z iných obcí, napríklad z Dlhej. Mám rôzne druhy - belinky, štófky, hatlasky, bavlnené šatky,” vysvetľuje nám Pavol. Ako hovorí, človek by si mal najskôr uvedomiť, že v takýchto veciach je aj kus histórie a starých ľudových zvykov.
„Každá šatka symbolizuje istú etapu ženského života či spoločenského zaradenia. Žena, ktorá nosila túto ozdobu hlavy, mala podľa toho aj svoju hrdosť. Mladé dievčatá nosili pestré, prevažne biele šatky. Nevesty väčšinou zelené, táto farba znázorňovala nádej. Staršie ženy a vdovy sa zase ukazovali len v šatkách tmavých, aby okolie vedelo, že sú samé. Prejavovali tak aj svoj smútok a žiaľ. Ich nosením nadobúdali dôstojnosť. Odlišné šatky sa nosili v nedeľu, vo sviatok či v robotný deň. Preto si myslím, že ich zaujímavá história stojí za to, aby som ich odkladal,” zdôvodňuje svoju vášeň Pavol.
Na otázku, odkiaľ to všetko, vie len zdvihol obočie: „Jednoducho si pozorne všímam ľudí. Už odmalička som sledoval, čím sa líšia ženy jedna od druhej. Niečo som si aj zapamätal. Okrem toho, človek sa veľa dozvie aj z rozprávania starých ľudí. Babky sa rady vracajú do svojej mladosti - vtedy sa dozviem najviac. Aj to, že šatka mala kedysi naozaj veľkú hodnotu, lebo sa zvykli dávať aj ako vzácny svadobný dar.”
Šatky sa, podobne ako šperky a vzácne listiny, dedili z generácie na generáciu. Preto sú niektoré také staré. Šatky zo zbierky Pavla Martáňa si bielopotocké deti z detskej folklórnej skupiny Osľárik dávajú na hlavy vo veľké sviatky. „Síce sa im to zo začiatku trochu nepáčilo, nakoniec sa ale prispôsobili a v spojení s krojom to vyzerá naozaj výborne,” hovorí Pavol, ktorý je súčasne vedúcim folklórnej skupiny. Pri väčšine šatiek v zbierke si dokonca pamätá, komu ktorá šatka kedysi patrila. Okrem toho musí vedieť, ako treba šatky prať a žehliť, aby nepoškodil materiál. Na muža má až neskutočne dobrý vzťah k takýmto maličkostiam. Aj vďaka tomu v jeho skrini nachádzame kúsok histórie...
