Sobota, 10. december, 2022 | Meniny má Radúz

Orava mu v ťažkých chvíľach veľmi pomohla

Bývalý podnikový právnik JUDr. Jaroslav Gábriš (nar. roku 1937) pracoval na Orave iba tri roky – v rokoch 1991 až 1994 – ale tak sa mu tento kraj zapáčil, že sa sem vracia pravidelne niekoľkokrát za rok. Čím ho Orava tak očarila a ako sa do tohto kraja z


dolniakov, kde sa narodil a dlho pracoval, dostal? O tom sme sa s ním zhovárali počas jeho konco- a novoročnej návštevy v Námestove.
„Hoci mám vysokoškolské vzdelanie a moje zemepisné znalosti by mali byť dobré, ako rodák z Považia od Piešťan som mal o Orave len hmlisté poznatky. Vedel som iba, že Orava je niekde medzi Kysucami a Liptovom a že v rozhlase sa pri správach hovorí, aké je tam počasie. Vedel som tiež, že je to hornatý kraj, ale nikdy som tu nebol a ani inak som s Oravou neprišiel do kontaktu. Jedinou svetlou výnimkou bol profesor Milan Čič, s ktorým som sa zoznámil počas vysokoškolských štúdií v Bratislave. Ja som nastúpil do prvého ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v roku 1957, Milan bol v tom čase už druhák. Všimol som si ho, pretože mál výraznú postavu a bol aktívny v študentskom živote. Ale o Orave sme sa nerozprávali, boli to skôr také zdvorilostné reči. Takže k môjmu naozaj prvému stretnutiu s Oravou prišlo až 13. apríla 1991,“ spomína si Jaroslav Gábriš, ktorý žije v súčasnosti v Hlohovci. Tam – v Drôtovni a Slovakofarme – aj dlhé roky pracoval ako podnikový právnik (tejto profesii sa venoval celý svoj aktívny život). Jeho oravský príbeh je spojený s prácou podnikového právnika v bývalých Závodoch výpočtovej techniky v Námestove. Na Oravu prišiel v čase životnej krízy – rozpadlo sa mu manželstvo. A navyše sa odohrávali revolučné zmeny v spoločnosti, na ktoré sa vtedy ako 55-ročný muž musel adaptovať. „Keďže v mojom živote došlo k udalosti, o ktorej väčšina ľudí nerada rozpráva, rozhodol som sa zmeniť prostredie. A tá zmena bola spontánna, z hodinu na hodinu. Mal som akurát to šťastie, že v denníku Práca práve vyšiel inzerát, že v ZVT Námestovo hľadajú právnika. Vo chvíli môjho definitívneho rozhodnutia som zdvihol telefón a zavolal tam. Na druhej strane linky sa ozval riaditeľ podniku, inžinier Lenda. Mal som šťastie, miesto právnika ešte nebolo obsadené. Keď som sadol do rýchlika v Leopoldove a cestoval do Námestova, absolútne som nevedel, čo ma čaká. Išiel som do neznáma. Ale, našťastie, to neznámo neznamenalo pre mňa žiadnu katastrofu. Naopak, bolo to pre mňa príjemné prekvapenie. Už na vlakovej stanici v Trstenej, kde som vystúpil, bol pre mňa príjemným prekvapením rozhovor s ľuďmi, ktorí sa vracali zo zmeny. Ochotne mi poradili, ako sa najľahšie dostanem do Námestova. Bol už večer a tento kraj som nepoznal, preto srdečnosť ľudí, s ktorými som prišiel do kontaktu, pre mňa znamenala veľa,“ rozpamätáva sa J. Gábriš. Príchod na Oravu z južného Slovenska znamenal pre neho naozaj veľkú zmenu. „Keď som toho 13. apríla odchádzal z Leopoldova, v záhradkách tam ľudia ostrihávali vinič. A keď som prechádzal vláčikom z Kraľovian cez Diery, videl som, ako si rieka Orava preráža cestu cez zátarasy zľadovateného snehu, ktorý tam na brehu bol ešte asi do výšky dvoch metrov. To som predtým doma nikdy nevidel. Počasie tu bolo nevľúdne a ja som ďakoval Bohu, že pri odchode z domu som si prirýchlo neobliekol jarník, ale mal som na sebe ešte dobrý zimný kabát, ktorý sa mi tu v prvé dni úžasne hodil.“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Nový podnikový právnik vtedajších ZVT Námestovo mal šťastie i v tom, že hneď dostal podnikový byt na sídlisku Stred. „Keď som po prvej noci vykročil z bytu do práce, veľmi ma prekvapilo, že ma pozdravili deti, ktoré bývali v činžiaku. U nás dolu to bolo absolútne nezvyklé. Bolo to niečo, čo mi pripomenulo moje mladé roky a výchovu rodičov, ktorí mi pripomínali: Pozdrav staršieho človeka.“ Okrem príjemných stretnutí s ľuďmi si Jaroslava Gábriša získali aj stretnutia s oravskou prírodou. Už pohľad z okna podnikovej kancelárie ho očaril. „Priamo z okna som videl les. Pripadalo mi to, akoby som sa ocitol vo fabrike obklopenej ihličnatým lesom niekde vo Švajčiarsku, kde sa vyrába jemná technika. Bolo to nezrovnateľné s tým, čo som videl napríklad v sídlach podnikov v Drôtovni alebo Slovakofarme Hlohovec, kde to bolo bez zelene, iba samý betón.“
Jaroslav Gábriš sa postupne zoznamoval s najkrajšími kútmi a atrakciami hornej Oravy ako sú Slaná voda, Oravice, Roháče, Oravský hrad, Múzeum oravskej dediny a podobne. „Doslova k slzám ma dojalo, keď som kráčal cestou zo Slanej vody k Hviezdoslavovej hájovni. Bolo to na jar a pri chate lesného závodu bol vydlabaný drevený žľab s čerstvou vodou, ktorej som sa napil. Kráčal som ďalej a zľava, sprava sa ozýval žblnkot potôčkov a každý mal iný zvuk! A vtedy som si spomenul na Hviezdoslava, že je úplná pravda, čo napísal o tomto kraji v Hájnikovej žene. Tam som sa vtedy presvedčil, že doslova nič sa nezmenilo od Hviezdoslavových čias – že tie potôčiky naozaj vydávajú zvuk a každý je iný. Toto sú detaily, na ktoré sa nezabúda.“ A k tomuto zážitku pribúdali ďalšie. „V Múzeu oravskej dediny v Zuberci som bol našťastie už so svojou nastávajúcou priateľkou, pretože neviem, ako by som tú krásu vôbec uniesol. Na jednom mieste sme sedeli hádam hodinu a hovorili si, že toto je azda najkrajší kút na Slovensku, ktorý sme videli a sľúbili sme si, že sa sem budeme vracať. A tento sľub aj plníme,“ vyznal sa nám Jaroslav Gábriš.
V ťažkej životnej situácii začiatkom deväťdesiatych rokov uplynulého storočia mu Orava veľmi pomohla a dá sa povedať, že mu priniesla i šťastie. Očarili ho ľudia a príroda. „Srdečnosť, ústretovosť, čestnosť tunajších ľudí akoby bola v súzvuku s prírodou. Nestretol som sa tu s prípadom vyslovenej nevraživosti, zákernosti – a to ma doslova ohromilo,“ hovorí.
Nám, ktorí sme sa tu narodili a trvalo tu žijeme, sa to môže zdať čudné a možno aj nie celkom zodpovedajúce skutočnému obrazu. Veľa vecí, s ktorými tu každodenne žijeme, sa nám zdá byť samozrejmých, všedných, ani si ich nevšimneme. Náš rodný kraj „objavujeme“ a uvedomujeme si ho prostredníctvom očí „cudzích“ ľudí. Alebo ho často objavíme až po mnohých rokoch, keď sa domov vrátime z iných kútov Slovenska a sveta, keď niektoré veci, na ktoré sme sa dívali denno-denne, zrazu vidíme inak a akoby po prvý raz...

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Po čom túžia Slováci? Kupujeme, aby sme ušetrili aj sa potešili
  2. Spoločnosť Freshfields otvára nové Business Services Centre
  3. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách
  4. Objavte miesto, kde v objatí troch riek vzniká výnimočné víno
  5. Auto na prenájom môže byť výhodné aj pre živnostníkov
  6. BILLA spolu so zákazníkmi pomôže aj pred Vianocami jednorodičom
  7. Plánujete budúci rok kúpu kosačky ?
  8. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 12 409
  2. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 6 034
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 936
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 5 015
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 288
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. 3 762
  7. Rodinná dovolenka: dvadsaťpäť hotelov v obľúbených letoviskách 3 600
  8. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú 3 408

Blogy SME

  1. Lubomir Zahora: Čo chcelo Rakúsko dosiahnuť vetom o rozšírení šengenskej hranice. Píše denník Kronen Zeitung
  2. Tomáš Vodvářka: Krásný čas adventní
  3. Ľuboš Vodička: Boulevard Pont du Gard, ako Rím vo Francúzsku mosty staval
  4. Matej Farkas: Režisérom sám život
  5. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  6. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  7. Ladislav Boršoš: Jarku Nohavico
  8. Jozef Sitko: Bude oligarchia konečne jasať???
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 615
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 285
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 7 360
  4. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 934
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 790
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 301
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 2 245
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 772
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Na Vianočných trhoch vo Veličnej pečú vianočné oplátky.

Kto uhádne váhu polovičky prasaťa, odnesie si ju domov.


15 h
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


15 h

Výber TOP športových správ z regiónov.


16 h
V Dlhej na umelej tráve sa uskutočnil prvý ročník Mikulášskeho turnaja.

Víťazom úvodného ročníka sa napokon stalo Áčko.


28m

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Obecný úrad našiel prázdny. Zamestnankyne po voľbách podali výpovede.


17 h

Cyklotrasa sa nevie vymaniť z problémov.


23 h

Pôvodcom svrabu je mikroskopický, maximálne pol milimetra veľký roztoč.


8. dec

Namiesto preloženia trate odporúčajú modernizáciu v súčasnom koridore.


9. dec

Blogy SME

  1. Lubomir Zahora: Čo chcelo Rakúsko dosiahnuť vetom o rozšírení šengenskej hranice. Píše denník Kronen Zeitung
  2. Tomáš Vodvářka: Krásný čas adventní
  3. Ľuboš Vodička: Boulevard Pont du Gard, ako Rím vo Francúzsku mosty staval
  4. Matej Farkas: Režisérom sám život
  5. Rastislav Jusko: O tom, ako boľševici ovládli prokuratúru.
  6. Anton Kovalčík: Murder Inc. na ruský spôsob 1.
  7. Ladislav Boršoš: Jarku Nohavico
  8. Jozef Sitko: Bude oligarchia konečne jasať???
  1. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 15 615
  2. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 13 285
  3. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 7 360
  4. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 934
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 790
  6. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 301
  7. Soňa Kallová: Slovenská pošta 2 245
  8. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák 1 772
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu