„Kedysi takéto stromčeky robil otcov brat v Ružomberku, ale nikomu dlho nechcel ukázať, ako to robí. Až na staré kolená sa dal prehovoriť,“ rozpráva A. Kolčák. „Kvôli chorobe som prišiel o jednu nohu a hľadal som, čím by som si vyplnil voľný čas. Toto sa mi celkom zapáčilo, venujem sa tomu už šesť rokov. Keď som bol v kúpeľoch, videl moju robotu jeden Nemec a tak sa mu zapáčila, že hneď cez hotelový počítač objednal sadu náradia z nehrdzavejúcej ocele, aj ďalší špeciálny nožík. Na druhý deň mu náradie doručili priamo do kúpeľov. Ale on sa nechcel učiť, náradie objednal pre mňa, keď videl, že režem do dreva obyčajným vreckovým žabykláčom.“
Augustín Kolčák si pre svoju robotu musí hľadať aj vhodné drevo. Drevené kvietky vyrezáva z liesky, ktorá má biele a vláčne drevo. Hotové kvietky napichuje na viac či menej rozvetvené konáriky trnky, ktorej tŕne sú akoby na to stvorené. Biele kvety vhodne dopĺňajú plody trnky, usušené na konári. Keď sa „streknú“ lakom, neopadnú. Za celých šesť rokov urobil A. Kolčák najviac rozkvitnutých stromčekov minulý mesiac. Cez vianočné sviatky ich však všetky porozdával. Veď sebe aj najbližšej rodine urobí kedykoľvek ďalšie...
