Miloslav Ostrihoň, riaditeľ Nemocnice L. N. - Jégé v Dolnom Kubíne:
Silvester som strávil s rodinou na dovolenke, na chalupe. Na Nový rok som bol v práci. Musel som riešiť problémy, ktoré sa nakopili počas vianočných sviatkov. Súviseli hlavne s avizovaným zrušením nemocničných lôžok na Slovensku, ktoré sa môže dotknúť i našej nemocnice. Nový rok sme potom oslávili so zamestnancami.
Tak ako väčšina ľudí, aj ja si dávam do nového roka predsavzatia. V osobnom živote sa už dlhšie usilujem schudnúť. Zatiaľ sa mi to darí skôr naopak. V pracovnom živote som si dal záväzok dobudovať oddelenie jednodňovej ambulantnej starostlivosti, zahájiť dostavbu nemocnice s centrálnou sterilizáciou, centrálnych operačných sál a oddelenia akútnej a intenzívnej medicíny. Chceli by sme tiež vybudovať oddelenie geriatrie určené ľuďom nad 65 rokov, ktoré zatiaľ chýba v celom Žilinskom kraji.
Peter Markovič, poslanec NR SR:
Na Silvestra a v prvý deň nového roka som bol v Dolnom Kubíne. Posledný deň v roku som strávil najprv doma s rodičmi, večer som sa vybral vonku s kamarátmi a najbližšími spolupracovníkmi. Išli sme sa pozrieť na novoročný ohňostroj a program, ktorý bol pripravený na námestí na Bysterci. Potešilo ma, že sa tam zišlo oveľa viac ľudí ako po minulé roky.
Nepatrím k ľuďom, ktorí by si špeciálne na Nový rok dávali predsavzatia. Nazval by som to skôr ciele, ktoré chcem, predovšetkým v práci, v priebehu roka splniť. V osobnom živote si potrebujem lepšie zorganizovať svoj čas. Často sa mi totiž stáva, že chcem urobiť veľa vecí a potom nestíham. Z toho vyplýva aj môj druhý záväzok – snažiť sa byť dochvíľny.
Ľubica Dubnicayová, riaditeľka Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Dolnom Kubíne:
Silvestra aj Nový rok som strávila v kruhu svojej najbližšej rodiny. Spolu sme raňajkovali, obedovali i večerali.
Skôr ako predsavzatia som v duchu vyslovila želania. Priala som si najmä zdravie, tak pre seba ako aj pre celú rodinu. Len keď je človek zdravý, môže byť v pohode i po psychickej stránke a bez problémov fungovať v práci a súkromnom živote. Keďže v poslednom období som kvôli zdravotným ťažkostiam zanedbala športovú aktivitu, predsavzala som si tento deficit dobehnúť. V profesionálnom živote si želám, aby moja práca mala naďalej zmysel a SČK si udržal svoju doterajšiu pozíciu.
Ľubomír Pekarčík, dekan dolnokubínskej farnosti:
Celé sviatky som bol pracovne vyťažený. Keďže i Silvester pripadol na nedeľu, slúžil som bohoslužby. Pätnásť minút pred polnocou sme v kostole čakali na príchod Nového roka.
Nezvyknem si dávať predsavzatia. Mám však prianie pre seba a všetkých veriacich. Prajem nám veľa zdravia a trošku šťastia – to úplne stačí.
Ivan Budiak, primátor Dolného Kubína:
Prvú časť Silvestra som trávil v kruhu svojej rodiny. V nočných hodinách som sa spolu s občanmi zúčastnil slávnostného privítania Nového roka na námestí na sídlisku Bysterec. Som rád, že tam prišlo množstvo ľudí. Považoval som to aj za ich osobné vyjadrenie sympatií mojej osobe, čo si veľmi vážim. Chcem touto cestou verejne sľúbiť, že ak budeme naďalej živí a zdraví, budúci rok 2008 privítame v meste slávnostnejšie, dôstojnejšie s kultúrnym programom. Privítame ho tam, kde sa ho privítať patrí, kde ho vítali i naši predkovia – na historickom námestí P. O. Hviezdoslava.
Tak ako každý rok, i tento vstupujem do nového roka s určitými predsavzatiami. Týkajú sa pracovného aj osobného života. Svojej rodine prajem hlavne zdravie. Pracovné predsavzatia som formuloval vo svojej kandidatúre na primátora. Chcem do mesta vniesť nový, sviežy vietor. Prajem si tiež, aby sa občania nerozdeľovali, ale spájali a vládlo medzi nimi porozumenie.
Miroslav Mikolášik, europoslanec:
Silvestra a Nový rok vždy trávim so svojou manželkou a synmi. Neboli sme nikde v spoločnosti, ale doma. Niežeby sme nedostali pozvania, ale keďže dní počas roka, kedy môžeme byť spolu sami, nie je veľa, sú pre nás spoločné chvíle veľmi vzácne. Preto si ich počas vianočných sviatkov chceme užiť.
Novoročné predsavzatia by si mal dávať každý. Nedávno som čítal zaujímavú knihu, v ktorej autor píše o predsavzatiach. Hovorí o zmene a premene, o tom, aký rozdiel je medzi týmito dvoma slovami. Človek si zvykne dávať predsavzatia, že všetko zmení, že sa zmení, že bude lepší a všetko zlé zo svojho života odstráni. Ale kniha nabáda, aby sa v tejto súvislosti používalo skôr slovo premena. Premena je totiž niečo, čo počíta s našimi chybami aj nedostatkami, a vraví najmä o srdci človeka. Ja som si teda dal predsavzatie, že sa budem snažiť premeniť to, čo môžem a je v mojich silách premeniť. A budem to robiť úprimne.