Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky

Nevidiaci učiteľ: „Deti ma držia pri živote”

Narodil sa v malej dedinke Rojkovo na severe Slovenska. Jeho detstvo bolo obyčajné - až kým neprišiel osudný deň. Keď mal štyri roky, po nehode pri detskej hre musel absolvovať tri operácie. Liečenie prebiehalo naoko výborne, až na to, že chlapček začal p


ostupne strácať zrak. Napokon si musel začať zvykať na život ponorený do večnej tmy... Pavol Lacko dnes učí deti na ZUŠ v Trstenej hru na hudobných nástrojoch. Napriek tomu, že nevidí, pôsobí skutočne šťastne.

Nebolo to ľahké, ale zvykol si
Potom, čo sa malému Paľkovi stal úraz, musel podstúpiť náročné operácie, ale lekári mu už oči nedokázali zachrániť. Ako sám hovorí, už si z toho obdobia nepamätá veľa, ale vie, ako sa vtedy cítil. „Také niečo človek znáša veľmi zle. Ako dieťa som niesol ťažko hlavne fakt, že tak odrazu prestávam vidieť. Keď som začal úplne strácať zrak - bolo to niekedy po tretej operácii - videl som všetko iba v žltej farbe. Pripadalo mi to, akoby bolo všetko zaliate silným slnečným svetlom. Vtedy som už nerozoznal ani schody, všetko sa mi zlievalo,” spomína na neveľmi príjemné obdobie Pavol Lacko. V šiestich rokoch začal navštevovať obyčajnú školu spolu so svojimi vidiacimi kamarátmi, po polroku bol však nútený opustiť ju. Od začiatku ďalšieho školského roka ho rodičia preložili do špeciálnej školy pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči. „Tam som chodil deväť rokov, pokiaľ rátam aj ten vojnový, tak desať. V Levoči som získal základné stredoškolské vzdelanie. Potom som odišiel do Prahy, kde som navštevoval školu s hudobným pedagogickým zameraním. Dnes ju všetci poznajú pod názvom štátne konzervatórium,” priblížil nám svoje školské časy terajší učiteľ.

Skryť Vypnúť reklamu

Chcel sa uživiť sám
V pražskej škole sa naučil hrať na dva hudobné nástroje – klavír a harmoniku. „Už v Levoči som zvládol základy harmoniky a trošku aj klavír, ale všetko sa naplno rozvíjalo až v Prahe. Tu sme mali už vlastných učiteľov, ktorí absolvovali rôzne hudobne zamerané školy,” podotkol učiteľ. O sebe však tvrdí, že hudobné nadanie nikdy nemal. „V mojom prípade sa o niečom takom určite nedá hovoriť. Pokiaľ som chcel niečo dokázať, musel som sa doslova nadrieť. Začal som hudbu študovať hlavne preto, lebo to bolo v tom čase perspektívne a najvýhodnejšie. Tkáčstvom, výrobou kief alebo košíkov by som sa neuživil. Tak som sa rozhodol ísť práve takýmto umeleckým smerom. Mal som možnosť ostať pracovať v družstve, ale to ma vôbec nelákalo,” hovorí. Napokon je však neuveriteľne šťastný, že sa rozhodol ísť za tým, čo skutočne chcel. Počas posledného roka štúdií v Prahe zaslala jeho škola požiadavku na Slovenský zväz nevidiacich - chceli umiestniť absolventov do zamestnania s hudobným zameraním, kde by bolo možné akceptovať ich hendikep. Takouto cestou sa Pavol Lacko dostal pred mnohými rokmi do Trstenej na ZUŠ-ku.

Skryť Vypnúť reklamu

On žiakov nevidí, oni jeho áno
Práca s deťmi ho stále baví a je rád, že sa tomu môže venovať už tak dlho. „Pri mojom zamestnaní je najdôležitejšie, aby som bral všetky deti rovnako. Nikoho nikdy nepodceňujem, ani zbytočne nevychvaľujem. Nadanejším sa venujem viac, ale nezanedbávam ani tých, ktorí nemajú až také vynikajúce predpoklady. Veď vždy je tu možnosť, že ma práve oni prekvapia a pôjde im to odrazu oveľa lepšie,” vysvetľuje nám nevidiaci učiteľ. Aj on však má skúsenosť, že medzi nami žijú ľudia, ktorí odlišnosť a postihnutie iných neakceptujú a sú voči nim agresívni. Často sa s tým stretávajú hlavne nevidiaci, pretože agresívny človek si je vedomý, že slepec ho nespozná. A myslí si, že si môžu dovoliť čokoľvek. Mnohokrát dokážu ublížiť aj deti, pretože si celkom neuvedomujú, čo môžu spôsobiť necitlivým slovom. Opýtali sme sa preto Pavla Lacku, či sa pri svojich žiakoch stretáva s nejakými negatívnymi alebo nepríjemnými reakciami. „Zo začiatku som sa cítil trošku zvláštne, pretože som hneď prišiel učiť vidiace deti. Ako ma vtedy vnímali oni vám neviem povedať, to by ste sa museli spýtať ich. Niektoré sú snaživejšie, z iných mám problém dostať čo i len jediné slovo. Ale postupne som si na nich veľmi zvykol a pracujem s nimi rád,” odpovedá s úsmevom. Keď sme sa ho však opýtali na „pikošky“ z dlhoročnej práce učiteľa, zháčil sa. „To máte tak - zlé zážitky nemám a s dobrými sa chváliť nemôžem. Ale spomínam si na jednu milú príhodu. Za celých štyridsaťdeväť rokov učenia som mal jediného žiaka, ktorý bol prudšej nátury. Na jednej hodine mu hovorím: Jožko, cvičil si? Necvičil si! Tak som ho tak jemne potiahol za ucho. Ale to ste mali vidieť jeho reakciu... Vtedy som prvý a posledný raz vystúpil na žiaka trošku prudšie. Potom som, našťastie, ani nemusel, ale radšej som to ani neskúšal,” dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Strávil mesiac na ulici
Keď Pavla hneď zo školy umiestnili pracovať do Trstenej, musel si hľadať v meste ubytovanie. Dochádzanie nebolo mysliteľné. Stretol sa však s problémami, s akým ani nerátal. „S bývaním to bolo vtedy oveľa zložitejšie ako dnes. Mesiac som sa len tak potuloval. Potom sa zľutoval Tomáš Gálik, ktorý mi zabezpečil bývanie vo „švédskom“ internáte. Tam som býval dva roky. Podal som si žiadosť na byt, ale tunajší členovia KSS zastávali názor, že kto chce učiť na hudobnej škole, má si nájsť byt sám. Vôbec ich nezaujímalo, že som slepý. Neskôr som sa teda obrátil na Zväz nevidiacich v Bratislave a až na ich podnet prišiel príkaz na pridelenie bytu. Keby sa to vtedy nebolo takto obrátilo, neviem, ako by som dopadol.” Odvtedy však prešlo veľa času a dnes je Pavol obklopený príjemnými a nápomocnými ľuďmi. „V robote som nikdy nepociťoval, že by ma kolegovia nejako podceňovali. Viem, že vždy, keď niečo potrebujem, môžem sa na nich obrátiť. Nikdy mi pomoc neodmietnu. Hlavne, ak musím niečo prepísať, alebo dopísať. Aha, táto kolegyňa mi vypisuje triednu knihu už dobrých dvadsať, možno aj tridsať rokov,” otáča sa za učiteľkou, ktorá nás práve obchádza. Okrem kolegýň mu rada pomôže aj jeho susedka. Občas mu navarí alebo sa postará o veci, s ktorými si sám nevie poradiť. Pomocnú ruku mu sem-tam podajú aj vidiaci členovia Únie nevidiacich a slabozrakých, ktorej je členom.

Šesť bodov je základ
Pri pohľade na železnú tabuľku s množstvom pravidelne usporiadaných malých dierok ležiacu na stole nám napádali rôzne myšlienky. Pochopiť princíp, akým funguje písanie Brailovým písmom sa nám však nepodarilo. Pavol nám to vysvetlil: „Základ je obsiahnutý v šiestich bodoch, ktorých kombináciou môžeme vytvárať rôzne písmená abecedy. Zásadne píšeme zospodu doľava a v stĺpcoch nahor. Čítame však obrátene. To znamená, že si úplne otočíme papier a podľa nahmataných vypuklých bodiek vieme, o čo v texte ide.” Pri písaní Pavlovi pomáha aj pichtostroj, ktorý sa funkciami podobá na písací stroj, ibaže je vytvorený špeciálne pre nevidiacich. Stále počúvame, že ľudia, ktorí nevidia, majú perfektne vyvinuté ostatné zmysly. Pán Pavol nás však ubezpečil, že to tak určite nie je. „Hmat máme určite vyvinutejší, ale nepociťujem, že by som mal lepší čuch či sluch. Viete, zvyknúť si musíme na všetko, takže sa snažíme aj trošku prispôsobovať. Ale skutočne to nie je zložité. Pre malé slepé dieťa je učenie Brailovho písma asi také náročné, ako učenie abecedy pre vidiace deti. Horšie je skôr naučiť sa spoznávať veci hmatom,” dodáva Pavol Lacko.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  2. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  3. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  4. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  5. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  6. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  7. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  8. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  9. Vážení poslanci, to naozaj?
  10. Česi pod Tatrami šijú tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  1. Úspešná budúcnosť začína štúdiom na FMMR TUKE
  2. Vážení poslanci, to naozaj?
  3. V 95-tom sme netušili, že dnes budú naše prístroje zachraňovať
  4. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  5. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  6. Vážení poslanci, to naozaj?
  7. Koniec čakania na kuriéra
  8. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  9. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  10. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  1. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 650
  2. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 429
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 367
  4. Stiahnite si stovky e-kníh 5 953
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 3 771
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 386
  7. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 3 250
  8. Vážení poslanci, to naozaj? 3 070
  9. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 3 030
  10. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 3 016
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Nelegálnych objektov narátali vodohospodári okolo priehrady až 115.

Okolo priehrady narátali vodohospodári 115 nelegálnych objektov.


1 h
Peter Struhár (v súboj v čiernom drese) odvádzal šesť rokov výborné služby v obrane Oravského Veselého.

Už istým víťazom III. ligy Stred je MŠK Námestovo.


1 h
Lucia Vlčáková nechala ženskú konkurenciu za sebou.

Najlepší Oravčan Pavol Bakoš finišoval štvrtý.


5 h
Počet zaočkovaných ľudí proti COVID-19 pribúda.

Podnik patrí do kritickej infraštruktúry štátu, jeho zamestnanci si to uvedomujú.


7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda uzatvorila rýchlostnú cestu. Policajti pripomínajú, čo robiť, ak vás na diaľnici sklame auto.


a 1 ďalší 22. jún

Zástupcovia ministerstva aj poľovníkov tvrdia, že pomôcť môže radikálne zníženie stavov diviačej zveri.


20 h

Situácia v obci je napätá. Vzťahy sa vyhrotili, niektorí ľudia sa búria.


22 h

Chata Ostré roky chátrala. Dostala však novú nádej.


21 h

Už ste čítali?