Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Nevidiaci učiteľ: „Deti ma držia pri živote”

Narodil sa v malej dedinke Rojkovo na severe Slovenska. Jeho detstvo bolo obyčajné - až kým neprišiel osudný deň. Keď mal štyri roky, po nehode pri detskej hre musel absolvovať tri operácie. Liečenie prebiehalo naoko výborne, až na to, že chlapček začal p


ostupne strácať zrak. Napokon si musel začať zvykať na život ponorený do večnej tmy... Pavol Lacko dnes učí deti na ZUŠ v Trstenej hru na hudobných nástrojoch. Napriek tomu, že nevidí, pôsobí skutočne šťastne.

Nebolo to ľahké, ale zvykol si
Potom, čo sa malému Paľkovi stal úraz, musel podstúpiť náročné operácie, ale lekári mu už oči nedokázali zachrániť. Ako sám hovorí, už si z toho obdobia nepamätá veľa, ale vie, ako sa vtedy cítil. „Také niečo človek znáša veľmi zle. Ako dieťa som niesol ťažko hlavne fakt, že tak odrazu prestávam vidieť. Keď som začal úplne strácať zrak - bolo to niekedy po tretej operácii - videl som všetko iba v žltej farbe. Pripadalo mi to, akoby bolo všetko zaliate silným slnečným svetlom. Vtedy som už nerozoznal ani schody, všetko sa mi zlievalo,” spomína na neveľmi príjemné obdobie Pavol Lacko. V šiestich rokoch začal navštevovať obyčajnú školu spolu so svojimi vidiacimi kamarátmi, po polroku bol však nútený opustiť ju. Od začiatku ďalšieho školského roka ho rodičia preložili do špeciálnej školy pre nevidiacich a slabozrakých v Levoči. „Tam som chodil deväť rokov, pokiaľ rátam aj ten vojnový, tak desať. V Levoči som získal základné stredoškolské vzdelanie. Potom som odišiel do Prahy, kde som navštevoval školu s hudobným pedagogickým zameraním. Dnes ju všetci poznajú pod názvom štátne konzervatórium,” priblížil nám svoje školské časy terajší učiteľ.

Skryť Vypnúť reklamu

Chcel sa uživiť sám
V pražskej škole sa naučil hrať na dva hudobné nástroje – klavír a harmoniku. „Už v Levoči som zvládol základy harmoniky a trošku aj klavír, ale všetko sa naplno rozvíjalo až v Prahe. Tu sme mali už vlastných učiteľov, ktorí absolvovali rôzne hudobne zamerané školy,” podotkol učiteľ. O sebe však tvrdí, že hudobné nadanie nikdy nemal. „V mojom prípade sa o niečom takom určite nedá hovoriť. Pokiaľ som chcel niečo dokázať, musel som sa doslova nadrieť. Začal som hudbu študovať hlavne preto, lebo to bolo v tom čase perspektívne a najvýhodnejšie. Tkáčstvom, výrobou kief alebo košíkov by som sa neuživil. Tak som sa rozhodol ísť práve takýmto umeleckým smerom. Mal som možnosť ostať pracovať v družstve, ale to ma vôbec nelákalo,” hovorí. Napokon je však neuveriteľne šťastný, že sa rozhodol ísť za tým, čo skutočne chcel. Počas posledného roka štúdií v Prahe zaslala jeho škola požiadavku na Slovenský zväz nevidiacich - chceli umiestniť absolventov do zamestnania s hudobným zameraním, kde by bolo možné akceptovať ich hendikep. Takouto cestou sa Pavol Lacko dostal pred mnohými rokmi do Trstenej na ZUŠ-ku.

Skryť Vypnúť reklamu

On žiakov nevidí, oni jeho áno
Práca s deťmi ho stále baví a je rád, že sa tomu môže venovať už tak dlho. „Pri mojom zamestnaní je najdôležitejšie, aby som bral všetky deti rovnako. Nikoho nikdy nepodceňujem, ani zbytočne nevychvaľujem. Nadanejším sa venujem viac, ale nezanedbávam ani tých, ktorí nemajú až také vynikajúce predpoklady. Veď vždy je tu možnosť, že ma práve oni prekvapia a pôjde im to odrazu oveľa lepšie,” vysvetľuje nám nevidiaci učiteľ. Aj on však má skúsenosť, že medzi nami žijú ľudia, ktorí odlišnosť a postihnutie iných neakceptujú a sú voči nim agresívni. Často sa s tým stretávajú hlavne nevidiaci, pretože agresívny človek si je vedomý, že slepec ho nespozná. A myslí si, že si môžu dovoliť čokoľvek. Mnohokrát dokážu ublížiť aj deti, pretože si celkom neuvedomujú, čo môžu spôsobiť necitlivým slovom. Opýtali sme sa preto Pavla Lacku, či sa pri svojich žiakoch stretáva s nejakými negatívnymi alebo nepríjemnými reakciami. „Zo začiatku som sa cítil trošku zvláštne, pretože som hneď prišiel učiť vidiace deti. Ako ma vtedy vnímali oni vám neviem povedať, to by ste sa museli spýtať ich. Niektoré sú snaživejšie, z iných mám problém dostať čo i len jediné slovo. Ale postupne som si na nich veľmi zvykol a pracujem s nimi rád,” odpovedá s úsmevom. Keď sme sa ho však opýtali na „pikošky“ z dlhoročnej práce učiteľa, zháčil sa. „To máte tak - zlé zážitky nemám a s dobrými sa chváliť nemôžem. Ale spomínam si na jednu milú príhodu. Za celých štyridsaťdeväť rokov učenia som mal jediného žiaka, ktorý bol prudšej nátury. Na jednej hodine mu hovorím: Jožko, cvičil si? Necvičil si! Tak som ho tak jemne potiahol za ucho. Ale to ste mali vidieť jeho reakciu... Vtedy som prvý a posledný raz vystúpil na žiaka trošku prudšie. Potom som, našťastie, ani nemusel, ale radšej som to ani neskúšal,” dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Strávil mesiac na ulici
Keď Pavla hneď zo školy umiestnili pracovať do Trstenej, musel si hľadať v meste ubytovanie. Dochádzanie nebolo mysliteľné. Stretol sa však s problémami, s akým ani nerátal. „S bývaním to bolo vtedy oveľa zložitejšie ako dnes. Mesiac som sa len tak potuloval. Potom sa zľutoval Tomáš Gálik, ktorý mi zabezpečil bývanie vo „švédskom“ internáte. Tam som býval dva roky. Podal som si žiadosť na byt, ale tunajší členovia KSS zastávali názor, že kto chce učiť na hudobnej škole, má si nájsť byt sám. Vôbec ich nezaujímalo, že som slepý. Neskôr som sa teda obrátil na Zväz nevidiacich v Bratislave a až na ich podnet prišiel príkaz na pridelenie bytu. Keby sa to vtedy nebolo takto obrátilo, neviem, ako by som dopadol.” Odvtedy však prešlo veľa času a dnes je Pavol obklopený príjemnými a nápomocnými ľuďmi. „V robote som nikdy nepociťoval, že by ma kolegovia nejako podceňovali. Viem, že vždy, keď niečo potrebujem, môžem sa na nich obrátiť. Nikdy mi pomoc neodmietnu. Hlavne, ak musím niečo prepísať, alebo dopísať. Aha, táto kolegyňa mi vypisuje triednu knihu už dobrých dvadsať, možno aj tridsať rokov,” otáča sa za učiteľkou, ktorá nás práve obchádza. Okrem kolegýň mu rada pomôže aj jeho susedka. Občas mu navarí alebo sa postará o veci, s ktorými si sám nevie poradiť. Pomocnú ruku mu sem-tam podajú aj vidiaci členovia Únie nevidiacich a slabozrakých, ktorej je členom.

Šesť bodov je základ
Pri pohľade na železnú tabuľku s množstvom pravidelne usporiadaných malých dierok ležiacu na stole nám napádali rôzne myšlienky. Pochopiť princíp, akým funguje písanie Brailovým písmom sa nám však nepodarilo. Pavol nám to vysvetlil: „Základ je obsiahnutý v šiestich bodoch, ktorých kombináciou môžeme vytvárať rôzne písmená abecedy. Zásadne píšeme zospodu doľava a v stĺpcoch nahor. Čítame však obrátene. To znamená, že si úplne otočíme papier a podľa nahmataných vypuklých bodiek vieme, o čo v texte ide.” Pri písaní Pavlovi pomáha aj pichtostroj, ktorý sa funkciami podobá na písací stroj, ibaže je vytvorený špeciálne pre nevidiacich. Stále počúvame, že ľudia, ktorí nevidia, majú perfektne vyvinuté ostatné zmysly. Pán Pavol nás však ubezpečil, že to tak určite nie je. „Hmat máme určite vyvinutejší, ale nepociťujem, že by som mal lepší čuch či sluch. Viete, zvyknúť si musíme na všetko, takže sa snažíme aj trošku prispôsobovať. Ale skutočne to nie je zložité. Pre malé slepé dieťa je učenie Brailovho písma asi také náročné, ako učenie abecedy pre vidiace deti. Horšie je skôr naučiť sa spoznávať veci hmatom,” dodáva Pavol Lacko.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  2. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  3. Za kvalitným vzdelaním nemusíte do sveta! Príďte na EkF TUKE
  4. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  5. Nie je to len chlapská záležitosť
  6. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  7. Studujte v Praze ekonomii a business v angličtině
  8. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  9. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  10. Buďte v najlepšej spoločnosti!
  1. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  2. Prvá akumulátorová 2-stupňová snehová fréza na trhu
  3. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  4. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  5. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  6. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  7. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  8. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  9. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 17 823
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 699
  3. Aká je chémia vôní 13 463
  4. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 743
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 627
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 161
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 719
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 258
  9. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 186
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 957
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Vďačná za možnosť opäť plávať

Plavci sa pripravujú v šamorínskej bubline.

Nina Hodoňová (druhá sprava) je od minulého roka členkou Dukly Banská Bystrica.

Do ciest dá mesto takmer pol milióna eur

Rekonštrukcie sa dočkajú najhoršie úseky v Námestove.

Rozšírenie cesty na Severnej ulici.

Miba darovala mestu Dolný Kubín 10-tisíc eur na výsadbu stromovej aleje

Až 38 listnatých stromov vysadí mesto na nábreží rieky Oravy. Dreviny zabezpečilo z peňažného daru spoločnosti Miba Sinter Slovakia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

V Okoličnom zhorel človek

Tragédia sa stala v stredu popoludní.

Mladá vodička tvrdí, že policajt jej nadával

Správanie hliadky mestskej polície po dopravnej nehode vyvoláva pochybnosti.

Už ste čítali?