lávili Vianoce na sviatok pohanského boha Slnka, sláveným v deň zimného slnovratu Natalis solis invicti. Chceli tak zdôrazniť, že Ježiš Kristus je pravé svetlo pre človeka i svet.
V našich zemepisných šírka sa zimný slnovrat končí 25. decembra a v tento deň, keďže Kristus často hovorí aj sám o sebe, že je svetlo sveta, sa určil ako deň narodenia Pána. Je v tom veľká symbolika. Deň ktorý bol krátky, v týchto dňoch znova začína nadobúdať na svojej dĺžke, a tak aj Kristovo učenie, evanjelium, to tajomné svetlo, ktoré chce prežiariť všetky oblasti života a dostať sa ku každému človeku všetkých čias, začína nadobúdať na intenzite.
Vianočné sviatky najviac zo všetkých liturgických slávení počas roka chytajú za srdce každého. Atmosféra týchto dní nenechá nikoho bez toho, žeby sa ho dotkla. Všetci chceme prežiť tieto neopakovateľné sviatočné chvíle v ich pôvodnom duchu, v opravdivej radosti. Vianoce slávime nielen z tradície, z nejakej zotrvačnosti, ale predovšetkým preto, že sú silou, ktorú do nich vložil sám Boh svojim narodením. Menia nás na ľudí, ktorí si uvedomujú, že existujú hodnoty na ktoré sa v každodennom chvate zabúda.
Život spojený s Pánom času nevedie k pesimizmu či pohŕdaniu týmto svetom. Ba naopak, dáva perspektívu budúcnosti v zmysle kréda blahoslaveného pápeža Jána XXIII.: „Kto verí, ten sa netrasie.“ Dnes počíta takmer celý svet letopočet podľa Gregoriánskeho kalendára, teda roky po narodení Krista, a akceptuje, vedome alebo nevedome, že jeho narodenie označuje časový obrat. Že je to pravda, môže svet uveriť iba vtedy, keď to bude dokazovať náš každodenný život. V Ježišovi začalo skutočne nové obdobie a chce sa prejaviť aj v našom živote. Preto vám, milí priatelia, želám, aby aj rok 2007 bol pre všetkých rokom Pána, bol ním požehnaný a pre každého z nás šťastný.
