Tradícia adventného venca

V sirotinci v Hamburgu priniesol Johann Wichern opusteným deťom veľké koleso od voza, ktoré malo pôvodne slúžiť ako svietnik nad spoločným stolom. Deti si ho ozdobili voňavými vetvičkami ihličnanov a farebnými stuhami a Johann zapálil prvú sviecu. K nej potom pridával ďalšie, aby na Vianoce zažiaril celý veniec a pôvabná symbolická obyčaj sa rýchlo rozšírila do celého kresťanského sveta. V súčasnosti má mnoho podôb. Klasický adventný veniec má tvar kruhu, ktorý symbolizuje súdržnosť. S rôznymi obmenami môžeme vidieť i adventný veniec zavesený na dverách či v okne. Záleží len od vkusu. Dnes možno adventné vence nájsť takmer v každom kostole i domácnosti a ľuďom sa symbol vytúženého svetla zapáčil natoľko, že dnes už viaceré mestá súťažia, kto bude mať najväčší spoločný adventný veniec. Nie však veľkosť je pre adventné vence dôležitá. Stačí aj malý kruh z ihličia ozdobený stuhami so štyrmi sviecami, ktorý nám v decembri vytvorí pôsobivú adventnú atmosféru. Zmyslom tohto čarovného obdobia je duchovno, rozjímanie, kajúcnosť a v neposlednom rade nezištná pomoc tým, ktorí ju najväčšmi potrebujú. Preto vo svete kňazi i duchovnejšie založení ľudia stále viac pripomínajú pôvodný hamburský symbol adventu. Ako výrečný protipól pokusom premeniť predvianočný čas na horúčkovitú dobu nákupov a sviatky na festival jedla, pitia a darčekových pretekov. Wichernov prvý adventný veniec mal priniesť svetelnú radosť sirotám. Učitelia a žiaci ZŠ Rudolfa Dilonga v Trstenej dávajú do prípravy adventných vencov kus svojho srdca, obetujú svoj čas, aby pri horení plamienkov sviec každá rodiny pocítila čaro Vianoc v súdržnosti, a prežívala krásny, láskou a pohodou naplnený predvianočný čas.