V Liesku na nich však mysleli aj v novembri. Druhú novembrovú nedeľu pripravili poslanci a obecný úrad pre dôchodcov, ktorí majú viac ako 65 rokov, posedenie v miestnej sále. Návštevníkov privítala výzdoba a jemné melódie ľudových piesní. Miestnosť sa postupne plnila starkými, prišli dokonca aj tí, ktorým už zdravie neslúžilo tak, ako kedysi, pomáhali si však paličkami alebo ich priviezli ostatní členovia rodiny. Jednoducho každý, kto aspoň trošku vládal, si prišiel pozrieť dlho pripravovaný program, oddýchnuť si a možno aj trošku poklebetiť do veľkého kruhu svojich vrstovníkov. Stretnutie otvorila Marta Pardelová, ktorá potom odovzdala slovo starostovi obce Martinovi Dreveňákovi. Ten sa všetkým prísediacim prihovoril milým a vľúdnym slovom. „ Objavili ste svet, museli ste sa popasovať so životom, ktorý nebol taký jednoduchý, ako je dnes, ale aj napriek tomu ste zvládli všetko, čo vám osud postavil do cesty. Tak ako v knižnici pribúdajú knihy a stáva sa bohatšou, tak aj vám postupne pribúdajú roky, vy sa však ani napriek vysokému veku nevzdávate. Hoci vás často napadne, že ste len na príťaž, pretože už toho nevládzete urobiť toľko, ako kedysi, chceme vás ubezpečiť, že to nie je pravda. Ste osožní aspoň v takej miere, ako ostatní v obci.” Hneď po starostovom príhovore sa začal bohatý kultúrny program, v ktorom ako prvé vystúpili deti z materskej školy. Tie svojím spevom, tancom a básničkami vyčarili na tvárach starkých šťastné úsmevy. Pri piesňach detí z miestnej základnej školy niektorým dokonca po lícach stekali slzy dojatia. Nakoniec potešili svojich rovesníkov aj seniori v krojoch, ktorí spievali aj Martinovi Ťapákovi v Bratislave na oslavách jeho osemdesiatky. Zlatý klinec programu a prekvapenie pre celú sálu však prišlo až tesne pred koncom. Vtedy Marta Pardelová úctivo privítala čestného hosťa, ktorého sa im podarilo stretnúť a pozvať na už spomínanej udalosti v hlavnom meste. Na pódium vyšla za neutíchajúceho potlesku obecenstva úspešná a stále známa herečka Viera Strnisková, ktorá prečítala dojímavý a čiastočne aj vtipný list o starom otcovi. Od starostu napokon dostala v mene všetkých Liesečanov kyticu kvetov, knihu o ich obci a vtedy na jej tvári zažiaril prekvapený, ale šťastný úsmev. „S niečím takýmto som vôbec nerátala, ďakujem vám veľmi pekne. Touto cestou sa vám chcem však aj ospravedlniť, že som prišla taká „nedokončená”, ale cestovala som od skorého rána a nechcela som, aby ste museli čakať, kým sa vyštafírujem,” začala pani Viera a svoju krátku reč ukončila slovami: „Želám vám v živote všetko len to najkrajšie a budem veľmi šťastná, ak k vám budem môcť ešte niekedy prísť a opäť sa s vami stretnúť.” Dôchodcovia teda odchádzali spokojní a šťastní, že sa mohli stretnúť s hrdinkou filmov, ktoré mnohí videli v televízii.