Článok pokračuje pod video reklamou
oslúžil. O odchod do dôchodku sa hlási i komín na streche školy. Vyše tri desaťročia sa na ňom zreteľne podpísali a hrozí, že čoskoro sa rozpadne. Žiaci i pedagógovia si už na chladnejšie prostredie v učebniach zvykli. Čo však prinesú najbližšie mesiace? Je normálne, aby v 21. storočí bola škola odkázaná na prikurovanie s pomocou fúrika a uhlia? Ako vôbec dokáže udržať aspoň taký stav, aby mohla fungovať?
“Všetky objekty, ktoré patria ku škole, to znamená jedáleň a telocvičňu, striedavo odpájame a zas pripájame k zdroju tepla. Snažíme sa, aby jeho hlavná časť šla do školy. Súčasný stav vykurovania udržiavame neustálymi revíziami a opravami,” vraví riaditeľ ZŠ s materskou školou v Žaškove Juraj Jonák. Škola, ktorú zastupuje obec, si už dva razy podala projekt na ministerstvo školstva. Prostredníctvom neho chce získať finančné prostriedky na rekonštrukciu starého typu kotolne. Zatiaľ však bez úspechu. “Prvý raz nám boli peniaze prisľúbené, ale nedostali sme sa do poradia. Tohto roku sme už mali dotáciu odklepnutú, ale prišla zmena vlády, šetrenie na ministerstvách a do dnešného dňa sme z ministerstva nedostali žiadne stanovisko. Nevieme teda, či si máme zháňať pomoc sami, alebo sa spoliehať na pomoc od štátu.” Podľa vypracovaného projektu by nová kotolňa základnej školy mala stáť 2,3 milióna korún. Vytvorili by sa tri malé kotolne, každá pre jednu budovu v areáli školy. Jedáleň, škola a telocvičňa by fungovali samostatne a každá by si teplo regulovala podľa potreby. O tom sa však zatiaľ vedeniu školy môže len snívať.
V zimných mesiacoch sa teplota vzduchu v triedach niekedy nevyšplhá nad 18 stupňov. Kvôli zastaralej technike musí škola zamestnávať na plný úväzok dvoch kuričov. Tí majú prácu osem mesiacov z desiatich, počas ktorých trvá školský rok. Škola tak príde ročne o 150 tisíc korún na plat kuriča a ďalších zhruba pol milióna na uhlie. Pripočítať k tomu ešte treba poplatky za znečisťovanie ovzdušia, dopravu uhlia či náklady spojené s opravami kúrenia. Osobné príplatky či odmeny učiteľov sa odvíjajú od toho, aká bude zima. Prvoradé je pokryť náklady spojené s vykurovaním.
Jednotlivé budovy v areáli sú od seba vzdialené približne 50 metrov. Teplovodné potrubia k ním vedú popod zem. Keďže nie sú zaizolované, dochádza k veľkým stratám tepla. Preto sa spotrebuje aj väčšie množstvo uhlia. Navyše, kotol bol stavaný na kúrenie koksom, ktorý má vyššiu výhrevnosť. Škola musí napriek tomu kúriť hnedým uhlím, pretože koks je príliš drahý a nemôže si ho dovoliť. V neistote stále zostávajú zamestnanci školy i 212 detí, ktoré ju navštevujú.
“Do práce prichádzam ráno o štvrtej. Zakúrim a som tu asi do siedmej. Vraciam sa na obed a potom neskoro večer. Cez víkend tu treba chodiť asi každé dve hodiny a kontrolovať, či je všetko v poriadku,” vysvetľuje nám jeden z kuričov Roman Keveš. Najväčším problémom je, keď vypne elektrina. V Žaškove sa to stáva dosť často, keďže ide o takzvanú koncovú obec. Čerpadlo, ktoré poháňa kotol, sa totiž vtedy vypne a kotol sa sám opätovne nenaštartuje. Vtedy majú kuriči pohotovosť. Sviatok – nesviatok, voľno – nevoľno, musia prísť do roboty a všetko dať do poriadku. Zatiaľ sa stalo dva razy, že to tak nebolo, a z nádrže čerpadla umiestneného na streche školy začala vyvierať voda. Zatopilo niekoľko tried. “Za posledných päť rokov sme kvôli tomu museli dvakrát nanovo vymaľovať učebne,” dodáva riaditeľ.
