Článok pokračuje pod video reklamou
narodenia Martina Hattalu. Spomienkové podujatie otvorili dievčatá zo speváckeho zboru Mária a vytvorili dôstojný podklad pre ďalšie vystúpenia. Riaditeľ GMH Štefan Kristofčák po krátkom privítani odovzdal slovo Augustínovi Maťovčíkovi z Národnej knižnice v Martine a kandidátovi vied Pavlovi Pareničkovi. Obaja priblížili jazykovedné úspechy a život tohto nášho významného národovca a rodáka. „Možno si ani neuvedomujeme, akých veľkých rodákov máme v našom meste. Nielen Dilong a Hattala, ale aj mnohí iní zanechali nezmazateľné stopy v dejinách Trstenej. Chcel by som len stručne priblížiť, o čo všetko sa Hattala zaslúžil. Už počas štúdií v Trnave prejavil záujem o náš jazyk a ten mu vydržal aj vo Viedni, kde zostavil latinskú príručku o tvarosloví slovenského jazyka pre teológov. Na valnom zhromaždení spolku Tatrín v Čachticiach ho zvolili do tzv. jazykospytného výboru. Neskôr využil svoje gramatické zásady v Radlinského Pokladoch z kazateľského rečníctva, kde prispieval článkami,” týmito slovami začal svoje rozprávanie Augustín Maťovčík a pokračoval približovaním ďalších významných diel a počinov nášho rodáka.
Pavol Parenička opísal aj prvé okamihy života malého Martinka. „Keď 4. novembra 1821 otvorilo chlapča, ktorému dali meno Martin Hattala oči, aby sa nevšímavo, novorodenecky obzrelo okolo seba, celé príbuzenstvo a okolie iba zalomilo rukami nad jeho vetchou telesnou schránkou. Po Trstenej sa rýchlo rozšírila zvesť, že Hattalovcom sa narodilo neduživé dieťa. Vtedy ešte nikto nemohol tušiť, že práve ono sa stane jedným z najslávnejších trstenských rodákov.”
Nie je dôležité, kedy presne sa Martin Hattala narodil, alebo kedy zomrel a kde je pochovaný. To najdôležitejšie na čo by mal pamätať každý Slovák po všetky ďalšie generácie sú jazykové pokroky, ktoré Martin Hattala dokázal, aj napriek chorobe a zlej spoločenskej situácii, vydobyť pre svoj národ.
