z Oravského Bieleho Potoka však od jeho zámeru nedokázal nikto odhovoriť.
„Súkno som skúšal tkať už pred piatimi rokmi, pretože sa nikde nedalo zohnať. A aj keď niekde bolo, bolo len továrenskej výroby, aj to veľmi nekvalitné. Vlnu som si našťastie nemusel kupovať, pretože dnes už nemá žiadnu hodnotu, takže mi ju priniesli zadarmo. Vtedy žil ešte môj otec, tak mi ju pomohol oprať a popreberať, ja sám som nemal ani šajnu o tom, čo s vlnou treba robiť. Teraz už viem aj sám ako mám s ňou narábať, aby nestratila na kvalite. Keď sa operie, musí sa vysušiť, na drapačkách podriapať a môžeme spriadať. Potom sa nasnuje opäť vlnou a tká sa - no nie ako klasický koberec s handrou, ale ešte raz vlnou,” vysvetľuje zložitý postup práce Pavol Martáň.
Potom sa však potýka ešte s ďalšími starosťami, pretože jediná stupa na ubíjanie súkna na Slovensku je len v Heľpe. A tam súkno biť nebudú, pokiaľ ho nemajú minimálne 50 kg. „A keďže sme na Slovensku len štyria „blázni“, ktorí sa venujú takejto klasickej výrobe, musíme čakať, kým sa potrebné množstvo nazbiera,“ dodáva Pavol. Z Heľpy mu potom súkno konečne pošlú v takom stave a tvare, ako má byť. A hor sa do šitia nohavíc, kabátikov a viest.
„Teraz som napríklad šil troje nohavíc pre jedného Poliaka, ktorý sa prišiel aj pozrieť, ako to robím. Páčilo sa mu. Viete, u nich je súkno veľmi drahé a nie je pravé. Poliaci vedia oceniť dobrý materiál a dá sa na tom aj celkom dobre zarobiť.”
Ako sa Pavol k tejto činnosti vlastne dostal? „Povedal som si: keď to dokázali predtým, prečo by som to nedokázal aj teraz? A tak som skúšal, až sa mi to nakoniec podarilo,” dodáva s úsmevom mladý tkáč. Od času, keď sa mu podarilo dozvedieť ako si pri výrobe súkna počínať, u Martáňov sa každý rok tesne pred zimou stretnú v malej dobovej izbietke ženičky z dediny, posadajú si za kolovrátky, celé dni pradú a popritom rozprávajú staré a zaujímavé príbehy. Až dovtedy, kým všetko nespradú. Pohľad na ne vráti diváka o pekných pár desaťročí dozadu, keď priadky ešte neboli takou raritou ako dnes. Našťastie, história od nás ešte celkom neodišla...