ach na Slovensku, z toho dlhé roky na Orave. Najskôr v roku 1957 v Námestove, potom v rokoch 1958 až 1973 v Novoti, v rokoch 1994-1997 v Podbieli a napokon sa znova vrátil do Novote, kde – hoci je na dôchodku – ešte stále slúži omše. Jubilanta sme sa spýtali, ktoré obdobie svojho života pokladá za najťažšie. Povedal nám, že to bol celý čas komunistického režimu, kedy bola cirkev a kňazi stále pod tlakom. Akú-takú úľavu priniesol rok 1968, „ale trvalo to len veľmi krátko“. Je však rád, že žil práve v tej dobe, pretože keď nie sú problémy, je to podľa neho zlé. Práve ťažkosti a prekážky v živote nútia človeka hľadať vnútorné sily a pomáhajú mu rásť, rozvíjať sa a silnieť. „Keď sa človek nemusí namáhať, zmľandravie. Keď nemá problémy, je to ten najväčší problém,“ hovorí. Aj v súčasnosti musí cirkev zápasiť s novými protináboženskými tlakmi. To ale podľa neho cirkev utužuje, pretože jej to bráni uspokojiť sa a zakrpatieť.
Autor: rj