Článok pokračuje pod video reklamou
esie názov Slowly Slovakia. M. Marenčin je dokumentárny fotograf. Ako povedala kurátorka jeho výstavy Eva Luptáková, na Slovensku patrí k výnimočným zjavom, pretože jeho smerovanie je iné ako u ostatných dokumentaristov. Svoje videnie sveta prostredníctvom fotoobjektívu nijako neprikrášľuje, neheroizuje. To, čo vidí, zachytí. Takýmto spôsobom vznikla aj kolekcia fotografií, ktoré sú v týchto dňoch vystavené v galérii. Pochádzajú z autorových potuliek Slovenskom, na ktorých zistil, že túto krajinu miluje a nenávidí zároveň. „Je to krajina plná paradoxov, stretu dvoch a viacerých svetov, naivná, prostá, láskavá, nemilosrdná a krutá, chudobná a bohatá zároveň. Túlam sa ňou a zachytávam všetky jej absurdity, pokiaľ tu ešte sú. Pri mojich cestách často vidím, ako by Slovensko nemuselo vyzerať...,“ povedal M. Marenčin. Formovalo ho prostredie, v ktorom vyrastal. Jeho otec je známy surrealista. Princíp striedania sna a reality je preto možné vysledovať aj v Marenčinových fotografiách.
Malú výstavnú sieň naplnila svojimi úchvatnými maľbami na hodváb košická výtvarníčka Júlia Zelená. Aj keď vyštudovala technickú univerzitu, od svojej pôvodnej profesie sa odpútala. V roku 1993 sa zamerala na úžitkové umenie. Doposiaľ sa verejnosti predstavila s ôsmimi individuálnymi výstavami. Jej odevná a výtvarná tvorba zahŕňa odevný dizajn a ručnú maľbu na hodváb. Ten je spracovaný do odevov, odevných a bytových doplnkov a nástenných textílií. Diela, ktoré Júlia Zelená vystavuje v Oravskej galérii, vznikli v posledných troch rokoch. Použila pri nich prastarú orientálnu techniku, u nás veľmi málo rozšírenú. Spočiatku si ju overovala na vankúšoch, šatkách či kravatách. Kurátorka výstavy s názvom Hodváb Helena Němcová povedala: „Pomaľované kusy prírodného hodvábu vyžarujú pocit pohody, atmosféru letného popoludnia, žblnkot pramienka, melanchóliu v duši človeka...“
Obe výstavy potrvajú do 31. decembra.
