V sále už aj vajcia zbierali

ezpečnostné opatrenia. A tak návštevníci tretieho ročníka výstavy, ktorú organizovala ZO Slovenského zväzu chovateľov Bobrov, v piatok a sobotu 3. - 4. novembra, mohli obdivovať krásne kúsky rôznych plemien sliepok, kačíc, husí, holubov, ale najmä králikov. Certifikovaní odborníci hodnotili kvalitu jednotlivých druhov domácich zvierat. Mali čo robiť, veď v sále kultúrneho domu chovatelia vystavovali takmer 200 ukážkových exemplárov. Za najkrajšie kúsky hydiny získal napokon ocenenie chovateľ Stanislav Bandík, najkvalitnejšie králiky mal na výstave Jaroslav Stoklasa. Cenu za najlepšiu kolekciu získal Štefan Budzeľ starší. U Budzeľovcov sa v súčasnosti chovateľstvu venujú tri mužské generácie.

„Nie sú tu všetky kvalitné kusy, ktorými sa naši chovatelia môžu pochváliť,“ povedal nám počas prehliadky jeden z chovateľov a spoluorganizátorov výstavy Štefan Budzeľ. „Niektorí sa chystajú prezentovať výsledky svojho chovateľského umenia a úsilia na výstave v Nitre, ktorá je už onedlho. Každé zviera sa na výstavu pripravuje dlhší čas, málokedy môže absolvovať dve výstavy po sebe, pretože výstava je preň veľký stres – schudne a je nepokojné.“
Zaujímavosťou výstavy boli holuby – kingy - chované pre rodinnú kuchyňu. Väčšinu z nich priviezla na výstavu Alžbeta Pitáková z Bobrova, ktorá sa ich chovu venuje spolu s manželom: „Je to najvýživnejšie mäso napríklad na polievku. Aj odborníci hovoria, že pre chorého človeka je najzdravšia polievka z holuba. Ide o špeciálne šľachtené druhy, ktoré sa chovajú ako súčasť nášho jedálnička na celom svete.“

Pri klietkach s hrabavou hydinou sme sa zaujímali, či chovatelia počas výstavy zoberú aj nejaké to vajíčko od vystavovaných sliepok. „Tento rok veru nie, sliepky sú zrejme veľmi vystresované. No pred dvomi rokmi nám tu v sále sliepky znášali jedna radosť,“ usmieva sa Alžbeta Pitáková.
Pri otázke, ktoré exempláre na výstave sú najvzácnejšie, dostávame od Štefana Budzeľa jednoznačnú odpoveď: „Určite vodná hydina – husi a kačky. Sú totiž aj na dedinách čoraz zriedkavejšie, pomaly ich nemá kto a kde chovať, ale ani pásť, ako sa to robilo kedysi.“
V kolekciách králikov sa objavovali najmenšie i najväčšie plemená – od v súčasnosti „letiacich“ sotva polkilových hermelínov červeno a modrookých až po viac ako sedemkilové belgické obry, francúzske barany či nemecké obrovité strakáče. A toho roku ich obdivovalo opäť viac návštevníkov ako po predchádzajúce dva roky.