j do Oravského Podzámku. Pôvodná poloha dediny však nebola vzhľadom k nízkemu brehu rieku najšťastnejším riešením. V roku 1813 Medzibrodie postihla katastrofálna povodeň, pri ktorej ľuďom doslova odplávali ich príbytky i celé hospodárstva. Rozhodli sa teda presťahovať na druhú stranu rieky, kde to bolo bezpečnejšie. Podľa historika Michala Čajku je takéto presídlenie obyvateľstva z jedného brehu rieky na druhý na Orave výnimočný, ak nie jediný prípad. "Z dostupných historických prameňov možno predpokladať, že chvíľu jestvovalo Medzibrodie na oboch stranách koryta rieky," tvrdí. Ľudia, ktorým po povodni zostala aspoň chalupa, si svoje domy doslova preniesli z pôvodného na nové miesto. Zostal po nich len veľký kríž uprostred poľa, ktorý súčasníkom pripomína, kde sa vlastne Medzibrodie zrodilo. "Väčšina ľudí sa mylne domnieva, že kríž stojí tam, kde bol stred dediny. V skutočnosti tam končila," vraví M. Čajka. Druhým pozostatkom starého Medzibrodia je ďalší kríž nachádzajúci sa na druhej strane spomínaného cestného ťahu. Kríž označuje miesto starého medzibrodského cintorína. Tento žulový kríž už tiež nie je pôvodný. V 30. rokoch minulého storočia ho dala vynoviť rodáčka zo Bzín žijúca v Amerike. Bziny, Kňaži, Mokraď a Medzibrodie totiž tvorili a tvoria jednu farnosť. Napriek tomu, že na starom cintoríne už okrem kríža nenájdete inú stopu, ktorá by dokazovala, že ide o posledné miesto odpočinku zomrelých, pozostatky Medzibrodčanov tam stále ležia... Ich večný spánok môže narušiť iba pripravovaná rýchlostná komunikácia, ktorá by mala viesť od Podzámku ku Kňažej.
Autor: aš
