učiť za strojára. Celý život pracoval v závode v Širokej. Vlani však Jozefa prepustili a tak sa chtiac-nechtiac vrátil k povolaniu, ktoré dostal do vienka od svojich predkov. "Kováčstvu som sa začal venovať už skôr, niekedy v 90. rokoch, keď sa zmenila poľnohospodárska politika. Bolo mi treba poopravovať náradie. Postupne ku mne prichádzali aj iní ľudia. Robil som to však len popri zamestnaní ako koníček," vraví 49-ročný Jozef z Malatinej. Keď bolo treba niekomu naostriť motyku či sekeru, naostril ju, neváhal sa pustiť do opravy reťazí, pluhov či iného pracovného náčinia. Po tom, ako sa kováčstvo stalo jeho hlavným zdrojom obživy, našiel zaľúbenie v umeleckom kováčstve. Dnes vyrába ploty, kované mreže i zábradlia. "Ľudia sa už naučili chodiť za mnou. Práca sa mi sama predáva. Niekomu niečo urobím a on ma zas odporučí svojmu známemu." Jozef trávi vo vyhni, ktorú zdedil po otcovi, každý deň okrem nedele. Búchanie kladiva o nákovu je z jeho dielne častokrát počuť ešte aj o desiatej večer. "Toto remeslo si vyžaduje hlavne zdravé a šikovné ruky. Je to tvrdá práca... A tiež rozum, ktorý vkladám do každého kusu výrobku. Nikdy nič nekopírujem, snažím sa vždy vytvoriť niečo nové, originál, ktorý nikde inde nenájdete," rozpráva o kováčskom remesle Malatinčan. Náradie, ktoré používa pri práci, pochádza ešte od jeho starého otca a otca. Kedysi ho v rukách držali rovnako pevne ako dnes Jozef. Dokúpil si len elektrické stroje. "Aj pec už mám na elektriku. Kúrim v nej špeciálnym kováčskym uhlím. Je čierne a drobnejšie ako klasické palivové uhlie, aby sa dokázalo vyhriať na vysokú teplotu. Ak chcem železo poriadne zahriať, potrebujem dosiahnuť teplotu zhruba 900 stupňov. Keď má železo bielo-žltú farbu, viem, že je správne nahriate a pripravené na ďalšie spracovanie."
Jozef si pamätá časy, keď sa vo vyhni podkúvali kone a kravy. Robil to jeho otec. "Vtedy sa tu vo veľkom gazdovalo. Aj kravám sa dokonca dávali podkovy, aby si na asfalte neporanili paprčky. Teraz však kone a kravy má už len málokto. Mal som požiadavku na podkutie koňa, ale necítim sa na to ešte. Nemám toľko skúseností. Ak to ale raz nebude mať kto robiť, pôjdem do toho. Veď nie je takej roboty, ktorú by sa človek nedokázal naučiť," dodal J. Bruncko.