by sa odrazu ocitol uprostred dobového slovenského filmu. A nie je až tak ďaleko od pravdy. V domčeku, v ktorom teraz býva Žofia Pašerbová so svojím synom, sa pred štyridsiatimi rokmi po prvýkrát natáčal celovečerný film na námet románu Mila Urbana Živý bič. „Vtedy tu ešte žili rodičia môjho manžela a my sme bývali v Kňažej. Pamätám sa, ako prišiel za nami režisér s prosbou, či sa môže dom použiť pri nakrúcaní. Poslala ho svokra, vraj aby sa dohodol s nami mladými. Nemuseli sme dlho premýšľať, veď prečo by sme nesúhlasili, keď to bola dobrá vec,” spomína pani Žofia na prvé osobné stretnutie s tvorcami filmu. „Zariadenie chalúpky, ktoré môžu vidieť diváci vo filme, si štáb priviezol so sebou. Filmári všetky veci rozmiestnili tak, ako potrebovali. Vzadu za domom postavili štyri ďalšie zruby, ale potom ich vyvalili, aby ostalo všetko tak ako predtým. Samotné nakrúcanie bolo vraj veľmi zaujímavé. My sme tu síce neboli, ale starká si to poriadne užila. Vtedy jej už zdravie veľmi neslúžilo, no aj napriek tomu vybehla zo zadnej izby, v ktorej mala byť na chvíľu schovaná a skočila presne do jedného záberu! Režisér sa našťastie nenahneval, dokonca ju tam aj nechal. Bola na to strašne hrdá, hoci sa vo filme mihla len na pár sekúnd,” hovorí s úsmevom Žofia Pašerbová.
O dvanásť rokov neskôr očaril dom tvorcov ďalšieho filmu. Zlaté časy sa tu natáčali približne mesiac a vtedy si filmári priviezli so sebou aj kone, ktoré cvičili na dvore. „Pri jednom nakrúcaní musel štáb prestavať aj bránu pred domom, pretože tá pôvodná bola veľmi stará. Nakoniec sme si ju aj nechali, aby sme mali aspoň takúto pamiatku,” dodáva pani Žofia.
