Útokom medveďa a vlka na ovce napomáha aj človek

olí Banskej Bystrice a v Tatrách, že medvede schádzajú až k ľudským obydliam a kŕmia sa odpadkami. Také medvede sú podľa Miroslava Demka z pracoviska Obvodného úradu životného prostredia v Námestove „pre prírodu už stratené“. Vlk aj medveď vzbudzovali u ľudí vždy rešpekt a človek sa im vyhýba. Ale nie všetci vieme, že sú to v podstate plaché zvieratá a aj oni sa vyhýbajú stretnutiu s človekom. Čo ich teda ťahá k stádam oviec na salašoch?
„Je to dosť prirodzená vlastnosť týchto živočíchov. Bývalo to tak už pred stáročiami, vlastne odkedy človek chová ovce a iné domáce zvieratá. Medveď je však skôr všežravec. Veľkú časť jeho potravy tvoria rastliny a plody, napríklad čučoriedky a maliny. Najmä v jesennom období, keď sa pripravuje na zimný spánok, sa kŕmi lesnými plodmi, ktoré obsahujú viac cukru a energetických látok ako samotné mäso. Toto je jeho prvoradá potrava. Ale keď jej nemá dostatok a v blízkosti zacíti nejakú dostupnú korisť, ide za ňou a napadne napríklad aj ovčie stádo. Podobne je to aj s vlkmi, s tým rozdielom, že sú to mäsožravce. Lovia však nielen srnčiu či diviačiu zver, ale aj myši, drobné hlodavce, o ktorých sa až tak veľmi nehovorí. Keď vlci vyvedú mláďatá a tie sú už veľké, potrebujú veľa potravy. Takým obdobím je júl až september. Vtedy napádajú aj ovčie stáda a keď sa im podarí niečo uloviť raz, obyčajne sa tam vracajú,“ hovorí Miroslav Demko.

Ak by mali medvede a vlci dostatok inej, prirodzenejšej potravy, na ovčie stáda by tak často neútočili. Sám človek však takému ich správaniu napomáha. Na Orave je rozšírený najmä zber čučoriedok, čo medvede ochudobňuje o ich zdroj živín a hľadajú náhradu. Ich prirodzenú plachosť zas otupuje častý pohyb človeka v lese, čo sa deje napríklad počas hubárskej sezóny. „Medvede si na prítomnosť ľudí postupne zvyknú, pretože nemôžu pred nimi donekonečna unikať. Nemali by ani kam – keď prejdú jednu dolinu a dostanú sa do inej, tam takisto narazia na ľudí. A keď si na nich zvyknú, potom už pre nich nie je taká bariéra zájsť trochu bližšie k dedine,“ vysvetľuje M. Demko. A ako je to v prípadoch, keď medveď napadne človeka? Prečo to urobí? „Normálny zdravý medveď sa ľudí veľmi bojí. Môže sa však stať, že ho človek vyplaší - medveď sa zľakne a jeho reakciou je, že bráni svoj život, alebo bráni svoje mláďatá. Takéto prípady sa stávajú výnimočne, ale stávajú sa.“ Pýtame sa aj na vplyv výstavby lyžiarskych vlekov a turistických stredísk v oblastiach, v ktorých medvede žijú. „Určite to na ich život vplyv má, najmä na ich asimiláciu. Ale nemôžem povedať, že by bola nejaká priama súvislosť medzi výstavbou takých zariadení a napádaním človeka medveďom,“ myslí si M. Demko. Ako nám ďalej povedal, vlky a medvede sú síce na Orave dlhodobo prítomné, ale pokiaľ ide o medvede, ich počet nie je taký veľký, ako napríklad na Liptove či v okolí Banskej Bystrice. Tam majú vhodnejšie prostredie na život ako na hornej Orave. „U nás v smrekových lesoch nemajú toľko potravy ako napríklad v bukových lesoch, kde sa živia bukvicami,“ dozvedáme sa od M. Demka. Napádanie ovčích stád medveďmi a vlkmi nie je podľa neho príliš vážny problém. „Keď sa takéto prípadu stanú, štát škody chovateľom prepláca. Len sa vždy musí dokázať, že naozaj išlo o útok týmito zvermi, čo posudzuje znalec. Istý problém môže byť len s výškou odškodnenia,“ uzatvára M. Demko.