investujú do zarybňovania státisíce, rieka Orava zostávala po „náletoch“ kormoránov takmer mŕtva. Išlo však o chránený druh, preto Slovenský rybársky zväz (SRZ) podal v roku 2004 na ministerstvo životného prostredia žiadosť o povolenie na ich odstrel. Proti tomu protestovala Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku. Dnes je táto spoločnosť premenovaná na Slovenskú ornitologickú spoločnosť/BirdLife Slovensko (SOS). Keďže počet kormoránov sa najmä počas zimy neúnosne zvyšoval až na 20-násobok ich prirodzeného výskytu na Slovensku, a tieto dravce ohrozovali populácie niektorých druhov rýb, ministerstvo napokon 11. januára 2006 udelilo výnimku na ich regulovaný odstrel. Podľa výnimky môžu rybári usmrtiť určený počet kormoránov na vybraných úsekoch tokov na severe Slovenska. Výnimka sa týka aj rieky Orava, a to v úseku od priehradného múru až po ústie do Váhu pri Kraľovanoch. Ministerstvo stanovilo aj limit, koľko kormoránov je možné usmrtiť. Odstrel bol povolený v období od platnosti výnimky do 31. 3. 2006 a od 1. 10. 2006 do 31. 3. 2007. Pretože kvôli vtáčej chrípke bol v uplynulej sezóne Ministerstvom pôdohospodárstva SR vydaný zákaz lovu pernatej zveri, reálne je možné výnimku uplatňovať až od 1. októbra. Celkovo bolo dovolené odstreliť 600 kormoránov, ale na Orave len 160 (z toho 80 od 1. 10. 2006 do 31. 3. 2007). Podľa ochrancov vtáctva zo SOS sa tak od októbra začal „hon na čarodejnice“.
Jednou z podmienok výnimky je povinnosť neodkladne, najneskôr do troch dní, oznámiť počet usmrtených kormoránov, miesto a čas odstrelu Štátnej ochrane prírody SR. Členovia SOS, ktorí našli niekoľko mŕtvych alebo poranených jedincov, však tvrdia, že odstrely nie sú vždy hlásené a preto ich pokladajú za pytliactvo. Vo svojej tlačovej správe preto vyzvali rybárov, „aby dodržiavali všetky podmienky výnimky, najmä oznamovaciu povinnosť“. Ako pre našu redakciu povedal člen SOS/BirdLife Slovensko Miroslav Demko, niekoľko kormoránov našiel prie rieke Orava aj on. Výnimka na odstrel je povolená iba cez víkend (od piatka večera do nedele večera), ani táto podmienka sa však podľa zistení SOS nedodržiava.
M. Demko hovorí, že počet kormoránov na rieke Orava bol najvyšší pred dvomi rokmi – odhadli ho na 1200 – 1600 jedincov. Vlani a tohto roku ich už bolo menej. Zdržiavajú sa aj na Oravskej priehrade, ale tam ich vplyv na stavy rýb nie je podstatný. V oravskom jazere majú ryby väčšie možnosti úkrytu, než na vodných tokoch. SOS stále nesúhlasí s odstrelom kormoránov, iba s ich plašením. Jedným z dôvodov je aj nemožnosť účinnej kontroly výnimky. Ochrancovia vtáctva tvrdia, že odstrel kormoránov nevyrieši problém poklesu niektorých druhov rýb v riekach severného Slovenska. Podľa nich sú vodné toky dlhodobo narušované zvýšenou živinovou záťažou, reguláciami korýt, ťažbou štrku, rozdrobovaním stanovíšť, zánikom neresísk, otepľovaním vody a ďalšími nepriaznivými účinkami vodných stavieb.
Slovenskí rybári sú však presvedčení, že zvýšený výskyt kormorána, ktorý prichádza na niektoré slovenské toky zimovať, je neprirodzený a nežiaduci jav. Ako tvrdia, pôvodné spoločenstvá rýb nie sú na vplyv takéhoto rozsahu prispôsobené. Odstrel teda neodôvodňujú iba škodami, ktoré sú spôsobené znížením ich vlastných úlovkov.
Vzniknutý konflikt bude, zdá sa, mať ešte dlhšie pokračovanie. Na jeho optimálne vyriešenie je potrebná široká odborná diskusia. Riešenie bude zrejme kompromisné a malo by zohľadňovať záujmy všetkých zúčastnených strán.
