Trocha tajomný, ale obľúbený

práve ľudia, z ktorých mnoho naposledy videl pred desiatkami rokov. S vlastnou rodinou sa F. Geguš údajne stýkal minimálne.
Jeho život navždy zostane zahmlený určitou dávkou tajomstva. Isté je, že pochádzal zo západného Slovenska. Do Kubína ho v 50. rokoch minulého storočia vraj premiestnili kvôli pracovnému miestu. Dlhé roky tu pôsobil ako prednosta okresného úradu. Ani ľudia, ktorí s ním dennodenne prichádzali do kontaktu v podstate nepoznali jeho meno. Volali ho jednoducho „prednosta“. Do povedomia sa však dostal predovšetkým ako milovník športu, ktorého zbožňovali všetky deti. Keďže v tej dobe nebol šport v meste nijako organizovaný, podchytil futbalovú a hokejovú mládež.

Deťom, ktoré pochádzali zo sociálne slabších rodín, neváhal finančne vypomôcť pri kúpe futbalovej lopty či hokejky. Celá vtedajšia generácia športových nadšencov, medzi nimi napríklad aj futbaloví tréneri Dušan Galis a Stanislav Smolka, prešla jeho rukami. „Po jeho pracovnej dobe sme sa stretávali v Kubíne na takzvaných „prekážkach“. Keď sme počuli moped, vedeli sme, že ide. Nebol trénerom, ani profesionálom, ale vždy nás vedel usmerniť, poradiť nám. Nahraj si, bež, nedribluj toľko..., mal neuveriteľný vzťah k deťom. Vždy, keď prišiel z Prahy zo zápasu, obkolesili sme ho a on nám rozprával, ako to celé prebiehalo, koľko ľudí tam bolo a podobne. My sme ho len počúvali s otvorenými ústami. Veď vtedy sme nemali možnosť dozvedieť sa to inak, televízor nevlastnil každý,“ zaspomínali si na detské časy D. Galis a S. Smolka. F. Geguš zostal celý život starým mládencom. Veľa cestoval, pravidelne na zápasy Slávie a Sparty do Prahy. Ako 93-ročný si za svoju dlhoročnú prácu s mládežou v oblasti športu vyslúžil Cenu fair-play, ktorú udeľuje mesto Dolný Kubín. „Pamätám si, keď doniesol prvú, takzvanú televíznu futbalovú loptu z Prahy. Vtedy sme šli asi dvadsiati za ním a nevedeli sa dočkať, kedy si do nej budeme môcť kopnúť,“ hovorí Ľ. Bláha. „A ešte si spomínam na to, že ten, kto strelil na tréningu najviac gólov, mohol sa previesť na jeho Pionieri.“ Nešlo však o klasické futbalové tréningy. Proste si s mladými futbalistami zahral futbal.
„Myslím si, že na dnešnú dobu to bol vzácny a nedocenený človek. Nikdy som sa nestretol s človekom, ktorý by si vedel deti získať s takým citom a láskou ako on. Bez kriku a nenásilne. Bol takým naším druhým otcom,“ povedal D. Galis. „Dnes by ho asi označili za pedofila,“ dodal s dávkou irónie Marián Sališ, ktorý si na F. Geguša tiež spomína ako na láskavého človeka. Posledné roky svojho života František strávil sám. Všetkých, ktorí si na neho pred médiami uplynulý štvrtok zaspomínali, je ľúto, že posledných 20 rokov o neho „nezavadili“. „Tak trošku sme na neho pozabudli.“ Nechýbali však na pohrebe, ktorý mesto zabezpečilo z peňazí, ktoré si František Geguš na túto príležitosť sám odkladal.