žalostne malých izbách. Bolo to niečo nové, nevedeli sme, o čo vlastne má ísť, čo máme robiť, kde začať a kde pokračovať. Akosi sme sa však rozbehli. Deti sa nám prilákať podarilo, ale nebolo to bohviečo, pretože sme sa museli neustále premiestňovať na rôzne iné miesta, keďže naše priestory nám na cvičenie nestačili. Záujem však stále rástol, takže nás ani toto neodradilo. Po pár rokoch sme našťastie prešli sem na Medvedzie a tu je to už o niečo lepšie. Síce ani tu to nie je veľké, ale aspoň tu máme útulne a návštevníci sa tu cítia príjemne,” hovorí pedagogická pracovníčka Zuzana Jančeková, ktorá je v Centre od jeho úplného začiatku. „Cez naše dvere prešlo za tie roky už nespočítateľne veľa detí, mládeže, ale aj dospelých. Nedávno som tak rozmýšľala a uvedomila si, že teraz učím deti tých žien, s ktorými som kedysi dávno začínala. Je úžasné, keď u nás vidím postupne sa meniace generácie. Najdôležitejšie je pripútať si malých škôlkarov, ktorých to, čo robíme, zaujíma a potom je už tá postupnosť akoby automatická. O tom svedčí aj oslava nášho výročia. Vystupovať prišli aj ženy, ktoré sú dnes už matky, ale do nášho Centra sa stále rady vracajú,” dodáva Z. Jančeková. Celá slávnosť bola ladená v duchu návratu do minulosti. Organizátori pripravili program, ktorým publiku priblížili, ako to v Centre prebiehalo od vzniku až po súčasnosť. Podujatie bolo dokonca otvorené nástupom ako za pionierskych čias a zaspievaním pionierskej pesničky. Jednoducho, všetko prebiehalo tak, aby bola čo najvýstižnejšie opísaná dvadsaťročná história zariadenia. „Pozvali sme všetkých bývalých riaditeľov aj zamestnancov, aby si aj oni mohli aspoň takýmto spôsobom oprášiť staré spomienky a vrátiť sa do tých čias, keď tu pracovali,” hovorí súčasná riaditeľka Centra Daniela Jurincová. „Boli roky, kedy tu pracovalo aj dvanásť a viac pracovníkov a určite bolo všetko jednoduchšie. No aj napriek tomu, že teraz máme len sedem zamestnancov na viac ako 500 detí, fungujeme naozaj vynikajúco. Snažíme sa dať deťom to, čo chcú a čo im dokážeme splniť. Samozrejme, že to nie je vždy jednoduché, veď dnes závisí všetko na financiách. Našťastie nám množstvo ľudí vychádza v ústrety. Či už sú to dobrovoľníci, ktorí nám pomáhajú, rodičia detí, ktoré k nám chodia, ale aj iní sponzori, vďaka ktorým môžeme organizovať rôzne akcie. V neposlednom rade nám veľmi vychádza v ústrety aj primátor a školy so škôlkami, takže sa v takýchto podmienkach hneď príjemnejšie pracuje. Ani túto slávnosť by sa nám nepodarilo uskutočniť, keby sme nemohli počítať s podporou menovaných ľudí,” dodáva riaditeľka.
