„Mamka!“ zavolal na manželku. Tá nám povedala že naše noviny mala, ale každý týždeň ich po prečítaní venuje jednému osamelému starkému. Tak ako aj ostatné časopisy, ktoré kupuje. „Doklad z obchodu, že som ju kúpila, nestačí?“, spýtala sa. Nuž, aj by stačil. Nechceli sme, aby za svoju dobrosrdečnosť prišla o 500-ku, ktorá by jej patrila, keby noviny starkému nedala. Bohužiaľ. Pokračovali sme ďalej, do ďalšieho domu cez cestu. Tu nám dcéra domácej panej priniesla najnovšie číslo Našej Oravy: “Nevadí, že je len prvá strana? Počas týždňa si z nej každý vezme, čo ho zaujíma,“ pýta sa Antónia Baláková, ktorá naše noviny kupuje pravidelne. „Syn keď v pondelok príde a sadá k jedlu, vždy sa pýta: Oravu máme? On je hlavne na šport, my ostatní na ostatné.“ Ako sme sa dozvedeli, vo všetkých troch domoch, kde sme zaklopali, bývajú Balákovci. Takže tá päťstovka im zrejme bola súdená. A čo urobí Antónia Baláková s peniazmi? „Taká som prekvapená, že ani neviem! Ale po Dušičkách sme dosť vytrovení, sme veľká rodina. Takže určite nevyjde nazmar.“