ecovej, športovkyni telom i duchom, položili niekoľko otázok
Ako vnímate podujatie, poriadané na počesť a pamiatku vášho manžela?
Je to príjemné. Mám pri tom dobrý pocit, že manžel zanechal za sebou kus poctivej práce a že si ľudia jeho robotu vážili. Som povďačná riaditeľovi turnaja Martinovi Brňákovi, ktorého manžel učil, že zvláda prípravu podujatia na sto percent.
Na memoriáloch Jána Ďureca nejde o výkonnosť. Ako vnímate jeho športovú úroveň?
Niektorí hráči sa ho zúčastňujú už 10 rokov. Síce zostarli, ale výkonnosť si udržiavajú. Športovú kvalitu turnaja pozdvihla účasť Suchej Beskydzkej. Myslím si, že na ich volejbal sa oplatí pozerať. V porovnaní s prvými ročníkmi sa zvýšil nielen počet, ale aj kvalita družstiev.
Zostáva základnou myšlienkou turnaja spájať ľudí, ktorí si nevedia v priebehu roka nájsť na seba čas?
Určite áno. Volejbal je na Orave veľmi populárny a teší sa masovosti. Okrem ligových tímov hrávajú základné školy, stredné školy. Vychádza to z dlhodobej tradície. Volejbalových turnajov je na Orave dosť, čo, samozrejme, teší.
Manžel nebol volejbalistom, aj keď mal k volejbalu blízko. Prečo sa poriada na jeho počesť práve volejbalový turnaj?
Na svedomí to má jeho bývalý kolega Vladimír Pleško. Volejbal zvolil asi preto, lebo sa pri ňom vieme zísť najlepšia partia.
Spoločne s Barnabášom Üvegešom ste boli časťou „kostry“ oravskej atletiky. Aká je podľa vás pozícia kráľovnej športu v Nižnej?
Doba sa zmenila. Atletiku nahrádzajú modernejšie športy. Kráľovná športu je predsa len príliš náročná na to, aby dokázala pritiahnuť v Nižnej podobnú masu detí ako napríklad terajší hit - florbal. Je to škoda, pretože ja som atletike zasvätila celé desaťročia.