a získali osvedčenie Testdaf, ktoré im umožnilo podať si prihlášku na univerzitu v Lipsku.
Podstatu tohoto smerovania oboch bratov treba hľadať na samom počiatku. Otec Vladimír Šlesar stanovil obom chlapcom jasnú definíciu, o čom je získavanie športových úspechov. „Buď riadne, alebo žiadne,“ zdôrazňoval otec obom chlapcom na začiatku ich športovej dráhy. Dvojičky Michal a Tomáš sa stolnému tenisu venujú od svojich desiatich rokov. Po odchode chlapcov do zahraničia bol režim v rodine Šlesarovcov naprogramovaný na ich neustály výkonnostný progres. V žiackych kategóriách si duo bratov Šlesarovcov postupne buduje rešpekt. Tvrdú tréningovú drinu sa im darí skĺbiť so školskými povinnosťami aj preto, lebo obaja rodičia sú učiteľmi. Chlapci sa úspešne vyhli nástrahám okolitého sveta a cieľavedomo nastúpili na cestu, ktorá im pomáha budovať dobré spoločenské postavenie.
O čosi úspešnejší Michal sa prebojoval na majstrovstvá Európy do Budapešti. Tam si všimli jeho kvality viacerí tréneri nemeckej Bundesligy. Odchod do Nemecka nenechal na seba dlho čakať. Ako pravá dvojička „stiahol“ so sebou aj brata Tomáša. Rozhodnutie ísť mimo Slovenska mohlo narušiť podanie prihlášky na univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Po skúsenostiach s reprezentáciou si rodina Šlesarovcov stanovila iné priority. Jednou z nich bolo získanie kvalitného vzdelania. V tom čase už chlapci vedeli, že na svetovú špičku pravdepodobne nedosiahnu. Začali brať stolný tenis ako hobby. Pre tento šport sú v Nemecku vytvorené ideálne podmienky. Prostredníctvom neho máte možnosť ľahšie získať dokonca aj vzdelanie. Otec Vladimír dodáva: „Až tam je vidieť, aké drahé je kvalitné vzdelanie.“
Michal je hráčom druholigového klubu Lokomotiv – Motor Altenburg. K dispozícii má byt, dobré finančné ohodnotenie, ktoré mu uľahčuje hradiť vysoké školské náklady. Tomáš je na tom podobne, no okrem toho sa venuje aj začínajúcim hráčom. Spomedzi bývalých hráčov SK Tvrdošín-Nižná pôsobí v Altenburgu aj vynikajúci Lukáš Hudec.
Nebyť športového majstrovstva oboch bratov a veľkej podpory zo strany rodičov, boli by šance mladých Tvrdošínčanov na získanie takejto životnej šance zrejme minimálne.