Veď stále ešte robí drobné domáce práce a pletie prútené košíky. Aj my sme ho našli na dvore, ako čosi porába. Po počiatočnej nedôvere nám aj čo-to o sebe povedal. Vyučil sa za tesára a tejto práci sa venoval až do odchodu na dôchodok. Dvadsať rokov pracoval ako tesár v Nižnej, predtým v povojnovom štátnom podniku Obnova, s ktorou budoval Tvrdošín-Medvedzie i Námestovo. Cez vojnu, „za Nemca“, ako povedal, robil v poľských Katoviciach na šachte. Jeho tesárska robota je zapísaná aj vo viacerých chalupách v rodnej obci. Charakteristické ozdobné hranoly na architektonicky zaujímavej budove miestnej základnej školy sú takisto jeho dielom. Dnes pletie na zákazku pre ľudí v dedine tradičné prútené košíky. Vo svojom dome žije sám. Vdovcom je už 19 rokov a päť detí už dávno odišlo z rodného hniezda. Ale jeden syn žije s rodinou v jeho susedstve a preto sa starký necíti tak sám. Keď sme s ním s obdivom hovorili o jeho práci v takom vysokom veku, iba poznamenal: „Ten, kto chodí do krčmy, nemôže čakať, že sa dožije vysokého veku.“